Človek v zrelom veku je zodpovedný za svoju tvár, hovoria psychológovia, keď chcú zdôrazniť, že svoju fyziognómiu si každý z nás modeluje vlastným životom. Črty tváre sedemdesiatpäťročného muža Ladislava Chudíka vypovedajú o charakternosti, noblese a pevnosti. A neklamú. Aj keď to znie pateticky, je to tak: Ladislav Chudík je stelesnený mravný imperatív.
"Kníže" medzi hercami, ako ho zvyknú nazývať české kolegyne. Po vojne priam raketovo vzlietla jeho herecká hviezda v ambicióznom súbore Novej scény SND, kde pôsobil päť rokov až do jej zrušenia. Bol to skvelý komik (Petruccio v Skrotení zlej ženy), sugestívny dramatický herec (Ivan Karamazov) aj groteskný komediant (Macheath v Žobráckej opere). Tie všetky herecké rozmery si zachoval aj desiatky ďalších rokov na scéne SND, kde pôsobí dodnes - s dvoma krátkymi prestávkami: ročným exilom vo viedenskom Volkstheatri po roku 1968 a demonštratívnym odchodom zo SND po divadelnom štrajku za nedávnej Hudecovej éry. Dlhý rad Chudíkových postáv zhmotňuje dejiny Činohry SND druhej polovice nášho storočia. Chudík sa však napriek tomu nestal chladným monumentom. Na skúšky do divadla prichádza v džínsoch a teniskách a s bezprostrednou samozrejmosťou - a s príslovečnou zodpovednosťou - hrá na javisku so študentmi VŠMU. Nikdy to nebolo inak: ozajstní majstri majú partnerský vzťah ku svojim žiakom. Chudík sa tak správal vždy - aj ako pedagóg, aj ako starší kolega. Miera tolerancie a bytostnej demokratickosti, ktorá z toho muža vyžaruje, je na Slovensku ozaj vzácna. Dvadsiateho siedmeho mája 1924 musela stáť nad stredoslovenským Hroncom, kde sa Ladislav Chudík narodil, neobyčajne šťastná hviezda.
MARTIN PORUBJAK
(Autor je dramaturg SND,
režisér a publicista)
Už dnes sa v Divadle P. O. Hviezdoslava uskutoční slávnostný večer s Ladislavom Chudíkom, ktorý je venovaný jeho 75. narodeninám.
