mi kandidátmi, zostalo už len niekoľko dní, kým si voliči vyberú jedného z dvoch uchádzačov. Buď Rudolfa Schustera, alebo Vladimíra Mečiara. Ako na všeličom inom, aj na ich dlhoročnom vzájomnom vzťahu možno postrehnúť, čo majú obaja spoločné a čím sa od seba odlišujú. A tiež aj to, či rozdiely medzi nimi sú až také veľké, že voliči majú dôvod prísť k urnám.

11. januára 1990 Predsedníctvo Slovenskej národnej rady vymenovalo troch nových ministrov - v Sieni federácie Bratislavského hradu hneď zložili ústavný sľub do rúk predsedu SNR. Jedným z nich bol aj minister vnútra a životného prostredia, ktorý si v oficiálnom životopise pred menom uvádzal titul JUDr. Ako neskôr vyšlo najavo, rigoróznu skúšku, ktorá ho na tento titul oprávňovala, absolvoval až o šesť mesiacov neskôr - 30. júla 1990. Minister vnútra používal označenie doktor práv prinajmenšom pol roka predtým, než mu ho - už ako predsedovi vlády - s prižmúrením všetkých očí dali. "JUDr." Vladimír Mečiar vtedy zložil svoj prvý ústavný sľub do rúk Rudolfa Schustera. Bolo to ich prvé osobné stretnutie. To ďalšie už nebolo také príjemné.

"MOJI CHLAPCI Z KRAJSKEJ SPRÁVY ZNB"

V polovici marca 1990, keď v Košiciach visel oznam, že ak má niekto dôležitú informáciu o predsedovi SNR, nech ju ihneď oznámi Koordinačnému centru VPN v Košiciach, zavolal Rudolfovi Schusterovi vtedajší predseda Federálneho zhromaždenia ČSFR. Alexander Dubček svojho bratislavského kolegu upozornil, že dom, ktorý postavil spolu s rodičmi, nie je v poriadku, lebo vraj otec pána Schustera o stavbe vôbec nevedel. Keď sa predseda SNR Dubčeka spýtal, kto s týmto nezmyslom prišiel, dostal radu, aby sa obrátil na ministra Mečiara. Schuster sa okamžite s ministrom vnútra stretol a chcel od Mečiara vedieť, kto prešetruje udanie, ktoré na neho prišlo. "Moji chlapci z Krajskej správy ZNB v Košiciach," odpovedal minister, ktorý hneď aj podotkol, že už je spracovaný aj návrh na trestné stíhanie. Keď sa nahnevaný predseda SNR opýtal, či aj nepravdivé obvinenie stačí na trestné stíhanie, vraj mu Mečiar odpovedal: "Ja si myslím, že áno." Rudolf Schuster to napísal v knihe Ultimátum, ktorá vyšla v roku 1996, teda za hlbokého mečiarizmu, s podporou Ministerstva kultúry SR, košických - vtedy rezešovských - VSŽ a akciovej spoločnosti Cassoviainvest.

Podľa Schustera bolo udanie od začiatku až do konca vymyslené - všetky zákonné náležitosti pri stavbe domu i pri pôžičke naň vraj dodržal a nedopustil sa žiadneho prehrešku voči zákonom. Keď od vtedajšieho generálneho prokurátora Böhma žiadal, aby sa vyšetrovanie čo najskôr uzavrelo, dostal od neho radu, aby napísal list Václavovi Havlovi, nech to ako prezident zastaví. Schuster však odmietol - uvedomoval si, že takáto žiadosť by sa dala považovať za istý druh priznania, že sa predsa len niečoho dopustil. Predseda SNR namiesto listu Havlovi písomne požiadal Mandátový a imunitný výbor SNR, aby sa touto záležitosťou zaoberal. Jeho predsedníčka JUDr. Eva Borovská, poslankyňa za KDH, sa v tomto prípade angažovala osobne. Spolu s výborom dospela k záveru, že žaloba je neopodstatnená, a že "išlo zrejme o akciu, ktorá mala iný zámer ako ten, ktorý sa v žalobe uviedol". Na konci mája 1990 krajský prokurátor v Košiciach vydal uznesenie, ktorým rozhodol, že trestné oznámenie na Rudolfa Schustera odkladá, "pretože nejde vo veci o podozrenie z trestného činu a nie je namieste vybaviť vec inak". Rozhodnutie krajského prokurátora nadobudlo platnosť 15. júna 1990. Teda v čase, keď sa cesty ministra Mečiara a predsedu Schustera rozišli - z prvého sa stal premiér slovenskej vlády, z druhého veľvyslanec ČSFR v Kanade. Dôvod, aby sa opäť pracovne stretli, mali až v roku 1994 - konali sa totiž predčasné parlamentné voľby.

"PREDSEDU VLÁDY

UŽ TROŠKU POZNÁM"

Dvojnásobne odvolaný predseda vlády vtedy ponúkol spolupracovníkovi zahraničnej súkromnej firmy Schusterovi, aby sa stal lídrom HZDS vo Východoslovenskom kraji. Vraj si urobil prieskum a vyšlo mu z neho, že je pre hnutie prijateľný. Ponuka šéfa HZDS bola naozaj veľkorysá - po voľbách si môže Schuster vybrať funkciu, akú chce, pravda, okrem postu predsedu vlády a predsedu parlamentu. Rudolf Schuster ju však neprijal - po rokoch to komentoval slovami: "Bol som prezieravý."

Aj po voľbách, ktoré umožnili vznik tretej Mečiarovej vlády, vtedajší súkromník Schuster dostal ďalšiu ponuku - mal ísť robiť zástupcu Pavlovi Hamžíkovi, slovenskému veľvyslancovi v Nemecku. Jeho bonnskí priatelia mu to však neodporučili: "Pán Schuster, boli ste jednotkou, nechoďte za dvojku." Na Mečiarovu otázku, čo chce vlastne robiť, dal Schuster jednoznačnú odpoveď - na konci roku 1994 kandidoval za primátora Košíc. Jeho súpermi boli Ján Mráz, ktorého podporovala DU a SDĽ, a ktorý sa neskôr stal ministrom za Ľuptákovo ZRS, a Rudolf Bauer, ktorý kandidoval za KDH a DS. HZDS ani SNS svojho kandidáta nepostavili - a hoci sa Schuster o svoj post uchádzal ako nezávislý kandidát, jeho vzťah s vládnymi stranami nebol vtedy konfliktný, skôr naopak. Keď sa jeho syn stal zamestnancom VSŽ, stal sa aj členom vládneho hnutia - ako povedal jeho otec, "nahovorili ho vstúpiť aj do HZDS".

Na rozdiel od Bratislavy, ktorej vláda dala iba to, čo musela, voči Košiciam bola oveľa ústretovejšia - štátnymi prostriedkami podporila projekt bezpečné Košice a neskôr aj projekt sociálne Košice. Dobré vzťahy medzi primátorom a vládou vydržali celé dva roky. Potom sa skomplikovali vzťahy mesta a hlavného akcionára VSŽ - Alexander Rezeš mal v hnutí taký vplyv, že ochladla aj vládna priazeň voči mestu a jeho predstaviteľovi. Vládnej koalícii sa nepáčilo ani to, že košický magistrát príliš často a so všetkými poctami ako vzácneho hosťa v meste vítal Michala Kováča. Úctu voči hlave štátu totiž predseda hnutia považoval za odboj voči svojej osobe.

Predseda vlády a HZDS prvý raz verejne prejavil svoj negatívny postoj k osobe Rudolfa Schustera vtedy, keď Republikový výkonný výbor SDĽ košického primátora zaradil medzi "významné slovenské osobnosti, spomedzi ktorých by mohla byť zvolená hlava štátu". Bola to priama ponuka, aby HZDS, SNS, ZRS a SDĽ zvolili Schustera za prezidenta, čím by pokus modrej opozície presadiť priamu voľbu hlavy štátu vyšiel nazmar. Vladimír Mečiar túto ponuku okamžite odmietol. Vraj mu prekážajú Schusterove "ľudské vlastnosti". Predseda HZDS vtedy ešte dodal: "Ja osobne mám strach z ľudí, ktorí sú najlepší vo všetkom." Košickému primátorovi bolo jasné, že prezidentom Slovenskej republiky sa nemôže stať z vôle pána Mečiara, ale iba proti nej. Preto aj v čase, keď už to bolo aktuálne, odmietal všetky výzvy, aby v parlamente kandidoval na najvyšší ústavný post v štáte: "Som realista. Predsedu vlády Vladimíra Mečiara už trošku poznám, aj jeho zásadovosť, a neverím, že by moja kandidatúra bola aktuálna a priechodná. Na zázraky v politike totiž neverím." V porovnaní s ním mal Vladimír Mečiar oveľa väčší sklon veriť v nemožné - preto ešte raz Schusterovi ponúkol, aby sa stal veľvyslancom v Nemecku. V októbri 1997 v denníku Pravda na otázku čitateľa, či nekoketuje s myšlienkou vrátiť sa do diplomacie, primátor Košíc odpovedal: "Áno, núkajú mi post veľvyslanca v Nemecku. Pán premiér čaká na moje rozhodnutie, hoci ja som hneď povedal, že nemám záujem. Dnes je to iné ako v roku 1990, keď som považoval za potrebné odísť. Nazdávam sa, že doma môžem byť celkom užitočný ako primátor Košíc." Vtedy však už predseda HZDS vedel, že Rudolf Schuster chce byť "celkom užitočný" aj inak.

"UROBIL OBCHOD

S VÁCLAVOM HAVLOM"

Ak v auguste 1997 na otázku, či zakladá politickú stranu, pán Schuster odpovedal, že nikdy nevymení nezávislé tričko za stranícke, tak na začiatku roku 1998 priznal farbu - priznal, že zakladá vlastnú stranu. Mala to byť strana "porozumenia". Predovšetkým jeho dvaja blízki spolupracovníci - páni Presperín a Mesiarik - vehementne naznačovali, že im nie je proti mysli porozumenie s každým. Tvrdili, že "SOP nie je proti nikomu a ničomu, ale rozhodne bude za niečo". Vtedy na vznikajúcu stranu a jej lídra tvrdo zaútočil Roman Kováč, ktorý vyhlásil, že "SOP vznikla na priamy pokyn Vladimíra Mečiara s cieľom oslabiť Slovenskú demokratickú koalíciu... Nech sa SOP akokoľvek snaží verejnosť presvedčiť, že ju zakladal pán Schuster, je to strana, ktorú založil pán Mečiar". Košický primátor a zakladateľ SOP to okamžite poprel a o niekoľko dní jeho slová potvrdil samotný predseda HZDS.

Koncom marca 1998 na mítingu hnutia Vladimír Mečiar o vznikajúcej SOP povedal, že ide o Stranu osobného prospechu a na margo jej zakladateľa poznamenal: "Bol som s ním v úzkom styku v roku 1990, keď som bol ministrom vnútra. Vtedy som prešetroval všeličo. Nebudem komentovať, povedal som dosť." Pretože si viacerí novinári nepamätali, o čo v roku 1990 vlastne išlo, Mečiarovu poznámku pochopili ako temnú narážku na Schusterovu spoluprácu s ŠtB. Košický primátor reagoval práve na to, čo našiel v novinách: "Dodatočná výroba údajných spolupracovníkov ŠtB s cieľom diskreditovať konkurentov je mi známa. Tak ako dokázal pán Mečiar seba zo zoznamu odstrániť, tak dokáže ďalších do zoznamu dostať." O niekoľko dní šéf HZDS na ďalšom mítingu síce upozornil, že v súvislosti so Schusterom nepovedal o ŠtB ani slovo, ale hneď vysvetlil, čo predtým len naznačoval: "Keď Rudolf Schuster staval dom v Košiciach, prihlásil ho ako dvojdom, na druhú polovicu prihlásil svojich rodičov. Na dokladoch, ktoré tam boli, podľa výpovede jeho rodičov boli sfalšované ich podpisy a na základe toho pán Schuster zobral od štátu pôžičku na dvojdom." Vraj práve táto suma bola predmetom stíhania - treba povedať, že išlo o sumu 35-tisíc Kčs! Vladimír Mečiar v zjavnom rozpore s faktami tvrdil, že Schuster "urobil obchod s Václavom Havlom, že sľúbil Havlovi, že nebude kandidovať v politike Slovenskej republiky. Havel mu dal amnestiu a dohodli sa, že bude na veľvyslanectve v Kanade". Udelenie amnestie či milosti prezidenta však mohlo byť iba oficiálnym úradným aktom - doklad o ňom doteraz nik nepredložil. Ani predseda HZDS. Zato pán Schuster disponuje už spomínaným uznesením krajského prokurátora, že sa trestné oznámenie na neho odkladá, "pretože nejde vo veci o podozrenie z trestného činu". Teda nie pre amnestiu. A tak ako vždy, keď je predseda HZDS prichytený pri lži, aj v tomto prípade reagoval svojím obvyklým spôsobom - bez ohľadu na fakty a realitu trvá na svojom. Aj 10. mája 1999 v televíznom Site pred prvým kolom voľby prezidenta znovu zopakoval svoj výmysel o amnestii - je zrejmé, že aj túto lož je schopný opakovať tak často ako hociktorú inú. Je to jeho osobnostná dispozícia, ktorou vysoko prečnieva nad ostatnými politikmi. Ani medzi hlavami štátov niet veľa takých, ktorí by sa mu v tomto ohľade vyrovnali.

"MEČIAR SA POSTARAL O NAJVERNEJŠÍCH"

Pred minuloročnými parlamentnými voľbami útoky "verejnoprávnej" STV na SOP a jej lídra nadobudli takú podobu, že Rudolf Schuster podal trestné oznámenie na redaktora Kapustu. Deň predtým, než Mečiar prestal byť premiérom a zastupujúcim prezidentom, udelil Kapustovi milosť. "Dalo sa to očakávať, Mečiar sa ešte postaral o najvernejších," vyhlásil košický primátor. Pretože predseda HZDS už stratil možnosť "podať si" svojho súpera prostredníctvom svojich ľudí v štátnych médiách, pred prezidentskými voľbami sa do diskreditácie hlavného protivníka zapojil osobne.

Schusterove tvrdenia, že dostával rôzne ponuky od HZDS a jeho predsedu, Vladimír Mečiar poprel - vraj sa ho iba raz pri obede spýtal, "či ešte stále chce byť veľvyslancom v Nemecku, lebo sa hlási ako občan Slovenskej republiky k nemeckej národnosti". Pritom je všeobecne známe, že sa Schuster k nemeckej národnosti nehlási - pre predsedu HZDS však nie je podstatné, k čomu sa hlási sám Schuster. Ako mnohých iných, aj jeho pán Mečiar "prihlásil" práve tam, kde ho chce mať. V polovici apríla predseda HZDS verejnosti prezradil, že kandiduje za hlavu štátu aj z toho dôvodu, lebo "je tu otázka, či všetci traja najvyšší ústavní činitelia majú byť východniari (Migaš, Dzurinda...)". V polovici mája, po prvom kole volieb, zas o Schusterovi tvrdil, že sa "predstavil ako výrazne menšinový kandidát", lebo ho podporili voliči menšín. Spôsobom, aký je pre neho typický, ešte poznamenal, že vie o mnohých rokovaniach svojho protikandidáta doma i v zahraničí, ale že sa o nich nechce teraz zmieňovať... Keď predseda SOP, aj vzhľadom na diskreditačné praktiky šéfa HZDS, odmietol ich spoločnú televíznu a rozhlasovú diskusiu, jeho súper za tým okamžite zbadal nielen Schusterov "obyčajný ľudský strach", ale aj "nie najlepší zdravotný stav". Zbadal teda presne to, čo potreboval.

Tak ako mnohé iné príznaky, aj vzájomný vzťah dvoch kandidátov na najvyšší úrad v štáte ukazuje, že medzi pánmi Schusterom a Mečiarom sú zjavné odlišnosti, a to až také veľké, že je z nich zrejmá zásadná skutočnosť. Vladimír Mečiar by bol celkom iným prezidentom ako Rudolf Schuster. Práve preto, že rozdiely medzi nimi sú, a nie malé, občania majú veľký dôvod, aby sa zúčastnili druhého kola volieb. Aby si už v nedeľu nemuseli povedať: Koho ste nám zvolili, toho máme.

MARIÁN LEŠKO