To, že Václav Klaus podporil Vladimíra Mečiara v prezidentskej kampani, nemožno chápať ako prekvapenie a už vôbec nie je dôvod byť tým šokovaný. Vysvetlenie totiž nespočíva v tom, aký je Mečiar, čo dokázal alebo spôsobil. Dôležité je uvedomiť si, kto je Klaus a zamyslieť sa predovšetkým nad jeho ľudskými vlastnosťami. Na prvý pohľad je to človek pyšný, márnomyseľný, autoritatívny, pozér s infantilným slovníkom, ktorý buď preháňa, alebo bagatelizuje, za každú cenu chce byť originálny a zásadne nesúhlasí s akýmkoľvek názorom okrem svojho vlastného. Vzhľadom na túto ľudskú výbavu je akceptovaný štvrtinou voličov a trom štvrtinám je ľahostajný alebo odporný. V galérii posttotalitných vodcov je Klaus populistom ako všetci ostatní a neoprávnene ho dlhý čas sprevádzal mýtus konzervatívca. V skutočnosti je to autokrat, ktorý má vlažný vzťah k pravde, účel preňho ospravedlňuje prostriedky a jediné pravidlá, ktoré zaručene rešpektuje, sú tie, ktoré si stanoví sám. (Je tiež trpezlivý, pracovitý a vzdelaný, viď množstvo čestných doktorátov…)
Ak človek tohto typu podporí iného politika, malo by sa hovoriť o negatívnej reklame. (Rovnako, mimochodom, bolo treba v minulosti vnímať Mečiarovu podporu Klausovi.) Klaus a Mečiar sú si v mnohom nepodobní, ale v jednom ohľade sú rovnakej krvnej skupiny: politiku vnímajú ako svoju osobnú vec, svoju realizáciu. Nemajú schopnosť spolupracovať, obklopujú sa ľuďmi lojálnymi, ktorí nepredstavujú konkurenciu. A tieto typy (ak si nekonkurujú) sa zrejme vzájomne priťahujú. Klaus a Mečiar využili historickú šancu rozdeliť štát ako kohúti smetisko, na ktorom by sa spoločne nezniesli. Svoju spoluvinu ponúkali občanom ako spoločnú zásluhu. Ich vzťah je určený vedomím, že si vzájomne vďačia za svoje politické kariéry. Tým pádom sa logicky vzájomne ľutujú, keď sa im občas nedarí. Klaus drží palce Mečiarovi, aby sa stal prezidentom. To isté dozaista želá Mečiar Klausovi.
Píšem tieto riadky ako reakciu na komentáre, ktoré se snažia v Klausovej podpore Mečiara nájsť nejakú politickú logiku. Pochybujem, že nejaká existuje. Klaus určite neuvažuje podľa hesla "Čím horšie (pre Slovensko), tým lepšie". Nevidí v Mečiarovi politika, ktorý svoju krajinu priviedol do medzinárodnej izolácie. (Asi by skôr povedal, že sa Západ zle správal k Mečiarovi). A do tretice, Klaus Mečiarovi nebude vyčítať nejaké protiústavnosti, únosy alebo grobianstvo, pretože v jeho logike nejaká morálka nemá politickú váhu. Jediné, čo Klausa zaujíma, je "mandát". A ten Mečiarovi neželá ako Klaus-politik, ale ako Klaus-človek. Intuitívne, "od srdca". IVAN HOFFMAN, Praha
(Autor je komentátorom ČRo 1)
