Skoro na každej streche v Alcalá de Henares hniezdia bociany. Stosedemdesiattisícovému mestu to dodáva vidiecky pôvab. V piatkový podvečer tu vládne pohoda, sviatočne oblečení ľudia mieria do kostola. Alcalá de Henares, ležiaca iba 30 km východne od Madridu, pôsobí oproti hlavnému mestu Španielska ako oáza pokoja. Ani miestny sprievodca sa nenáhli, hoci je sedem hodín večer. Poctivo odrieka všetky dátumy a udalosti, ktoré sa v dlhej histórii mesta udiali. Najživšou ulicou je Calle Mayor - Hlavná ulica. Príjemné miesto na prechádzky dodnes lemujú domy pripomínajúce pestrú minulosť mesta. V jednom z nich sa v roku 1547 narodil spisovateľ Miguel de Cervantes, hneď vedľa je 500-ročná nemocnica Antezana. Pôvodne slúžila chudobným, dnes je v nej psychiatria pre starých ľudí. K najvýznamnejším udalostiam však patrí založenie prestížnej univerzity začiatkom 16. storočia. Obdobie jej rozkvetu sa viaže so zvykom, ktorý dnes vyvoláva úsmev, pre vtedajších študentov však znamenal potupu. Hanbou bolo vyletieť zo skúšky. Neúspešného študenta vyniesli spolužiaci v deke cez somárske dvere von, kde sa mu ostatní posmievali, nadávali mu a pľuvali na neho. Zašlé časy pripomína aj slávnostná sieň, kde študenti trpeli pri skúškach a tešili sa pri promóciách. Skúšalo ich 80 profesorov a hore na galérii sa prizerali spolužiaci. Správnu odpoveď odmeňovali povzbudzovaním, nevedomosť výsmechom. Vedľa skúšaného stál z jednej strany diabol, z druhej pomáhač. Kým diabol, ktorého zaplatila škola, našepkával študentovi hlúposti, pomáhač sa ho snažil v búrlivej atmosfére presvedčiť, aby neprajníkovi neveril. Sláva univerzity v Alcalá de Henares postupom rokov bledla, až ju v roku 1836 presťahovali do Madridu. Na pôvodné miesto sa vrátila opäť až v druhej polovici nášho storočia, tradičné zvyky sa však už viac neoživili.

JANA BREIEROVÁ