(28. 5. - 6. 6.) už siedmy v jej kariére. V drese Československa získala vo Varne striebro, ktoré dosiahla aj pred dvoma rokmi v Budapešti. Z premiéry slovenského tímu na kontinentálnych majstrovstvách v Perugii 1993 má v zbierke bronz. Pivotka francúzskeho majstra CJM Bourges dlhodobo zápasí s chronickými bolesťami chrbtice. Napokon však vždy u nej zvíťazí obdivuhodný charakter a reprezentovať príde.
m V tejto sezóne ste tiež váhali s účasťou na nadchádzajúcich ME. Váš štart bol doteraz vari najotáznejší. Ktorý moment rozhodol, že ste sa rozhodli pre účasť?
"S trénerkou Natáliou Hejkovou som bola v neustálom telefonickom styku. Presvedčila ma, že si nevie kolektív bezo mňa predstaviť. Ponúkla mi aj miesto hrajúcej či nehrajúcej asistentky, ak by mi zranenie nedovolilo hrať. Postoj trénerky Hejkovej je pre mňa poctou, komplimentom, výzvou, ktorú som nemohla odmietnuť. Samozrejme, dôležitú úlohu zohráva fakt, že vo výbere je aj moja sestra Silvia. Do tretice - v slovenskom tíme mám tú najlepšiu lekársku starostlivosť."
m Silvia po víťazstve Ružomberčaniek v Eurolige ihneď zháňala k telefónu vás, aby vám oznámila radostnú správu. Čo ste jej povedali?
"Bola som šťastná. Bola som na ňu hrdá, lebo hrala veľmi dobre, dokonca zohrala kľúčovú úlohu. Zápas som sledovala na satelitnom programe. Vlani s Bourges sme vyhrali, ja som nastupovala s bolesťami. Silvia plne účinkovala po dlhodobom zranení. Viem sa vcítiť do jej šťastného pocitu, keď človek prekoná sám seba."
m V súčasnej reprezentácii sa po dlhom čase zišli až štyri basketbalistky prvého slovenského majstra ešte za federálnej republiky v sezóne 1989-90. S Erikou Dobrovičovou ste tvorili priam legendálne podkošové duo. Na krídle vtedy hrala Zuzana Vasilková-Kameníková, na rozohrávke Marcela Kalistová. Nezabudli ste s Erikou na vaše skvelé akcie a absolútnu súhru?
"To sa zabudnúť nedá, ide nám to spolu. Iste to bude ešte lepšie i s počtom pribúdajúcich zápasov."
m Po prehratom finále v Budapešti 1997 ste boli očividne najnešťastnejším človekom zo Slovenska. Prebolelo vás to? Z nastávajúcich ME postupujú prvé štyri tímy na OH v Sydney. Uspokojíte sa s týmto cieľom?
"To zbabrané finále s Litvou ma bude trápiť asi naveky. Mali sme na víťazstvo. V Poľsku je postup na olympiádu jasne prvoradou métou. Všetko ostatné bude navyše. Ženská basketbalová Európa je úžasne vyrovnaná. Tvoríme výborný kolektív, ktorý môže mieriť dosť vysoko."
Rozhovor vzácna športovkyňa Anna Kotočová-Janoštinová zakončila slovami o srdcovom vzťahu k myjavskému turnaju. "Tu sme sa vždy stretávali s ockom. Viem, aký bol šťastný, keď videl svoje dcéry v reprezentačnom drese." Potom kapitánka slovenskej reprezentácie so slzami povedala: "Najhoršie je, že ani nevieme, kto nášho otca zákerne zavraždil. Nevieme, ako sa to všetko stalo." PETER FUKATSCH
