WOODY ALLEN - Vlastným menom Allan Stewart Konigsberg sa narodil sa 1. decembra 1935 v New Yorku. Keď mal sedemnásť rokov, zmenil si meno na Woody Allen, pretože pôvodné sa mu nezdalo dostatočne vhodné pre takú humornú osobu, akou bol on. Ako dieťa bol veľký introvert, ktorý počas voľného času hrával na klarinet. Dvakrát bol ženatý: s H. Rosenovou (1956-1962) a L. Lasserovou (1966-1969). Partnersky žil s herečkami D. Keatonovou a M. Farrowovou (má s ňou jedného biologického syna Satchela, ktorému Mia dala po rozchode s Allenom meno Seamus), pre ktorého napísal veľa úspešných postáv. Dvadsiateho druhého decembra 1997 sa v Benátkach tajne oženil so Soon-Yi Previnovou (adoptívnou dcérou M. Farrowovej a jej druhého manžela A. Previna). "To ostatné je už história," vyhlásil W. Allen, ktorý nakrútil 35 filmov (vo viacerých aj hral), pričom za viaceré získal Oscarov. Výber z filmografie: Čo nové, mačička? (1965; herec, r. C. Donner); Čo sa stalo, Tiger Lily? (1966; režisér); Zahraj to opäť, Sam (1972; herec, námet, r. H. Ross); Všetko, čo ste chceli vedieť o sexe, ale báli ste sa spýtať (1972); Annie Hall (1977); Manhattan (1979); Sex noci svätojánskej (1982); Zelig (1983); Purpurová ruža z Káhiry (1985); Hana a jej sestry (1986); September (1987); Zločiny a poklesky (1989); Tiene a hmly (1992); Manželia a manželky (1992); Tajomná vražda v Manhattane (1993); Výstrely nad Broadwayom (1994); Mocná Afrodita (1995); Všetci hovoria: milujem ťa (1996); Pozor na Harryho! (1997); Mravec Z (1998; hlas, r. Darnell, Guterman a Johnson); Celebrity (1998).
"Keby som mala povedať, kto je to Woody Allen, nevedela by som odpovedať," tvrdí americká herečka Meryl Streepová, ktorá hrala v Allenovom filme Manhattan. "Nakoniec, kto môže tvrdiť, že ho pozná? Domnievam sa, že mal potenciál stať sa americkým Čechovom, no svoj talent strivializoval častým kontúrovaním emocionálnych stavov duševných neuróz. I keď jeho filmy sú vcelku zábavné, urobiť s ním film, je, akoby človek vyšiel z práčovne ľudského sebavedomia." I vo svojom poslednom filme Celebrity, ktorý sa nedávno dostal aj do našej distribúcie, tento 150 centimetrov vysoký "Shakespeare Manhattanu" pokračuje vo veľkej ságe autobiografického remaku.
m I v Celebritách dominujú vaše dialógy, ktoré sú opäť prešpikované vašimi bonmtmi typu "Nie je to chyba, len slabosť." Sú súčasťou prevencie vášho alebo diváckeho duševného zdravia?
"Keď to niekto chce, možno to brať aj ako psychoterapiu. A keď nie, tak to potom, prosím vás, berte ako zábavu."
m Niekedy sa zdá, že sa zabávate najmä vy.
"Viete, že mi to stačí? Vy však asi chcete odo mňa počuť o posolstve mojich filmov."
m Keďže sa hlásite k Bergmanovi, tak by som to aj očakával.
"Môj svet, to sú každodenné problémy príslušníka strednej a vyššej triedy v tom obrovskom ľudskom mravenisku zvanom New York. Keď ste spomenuli Bergmana, s ním ma spája jedine posadnutosť ľudským vnútrom."
m Naozaj možno vaše filmy vnímať ako každoročnú autobiografickú spoveď?
"Neviem, ale tak to vychádza, že v pravidelných intervaloch na mňa príde spomenutá posadnutosť a vtedy som neznesiteľný."
m Zainteresovaní tvrdia, že niekedy ste až prekvapujúco plachý.
"To je možné. Takmer vždy pred prvou klapkou sa pristihnem, že sa cítim ako panic pred prvou kopuláciou. Potom však napätie opadne a ja sa môžem sústrediť na artikuláciu svojej filmovej reči alebo ak chcete - libida."
m Možno vás charakterizovať ako muža, ktorého trápia nenaplnené vzťahy so ženami?
"Presnejšie ako muža, ktorého trápi fakt, že už všetky ženy nenaplní."
m Povedľa sexu je vaším ďalším motívom smrť.
"Avšak snažím sa na ňu pozerať s humorom."
m Jeho farba však občas pôsobí veľmi frustrujúco.
"Veď predsa nie vždy možno brať smrť na ľahkú váhu. Občas s ňou treba aj počítať. No a potom je to naozaj kadejaké. Ja osobne som však presvedčený, že smrťou sa končí len jedna časť našej identity."
m Ktorá zostáva?
"Tá, ktorú zanechám v mysliach iných ľudí."
m Byť mravcom neznamená byť jedným z nich - hovorí animovaný Mravec Z, ktorému ste prepožičali svoj hlas. Platí to aj pre ľudí?
"Toho mravca som zobral preto, lebo sa mi páčil scenár - akoby som ho sám napísal. Preto sa stotožňujem aj s týmto leitmotívom. Každý človek je individualita, ktorá neustále bojuje proti spoločenským konvenciám. Keď sa s tým ľudská bytosť nevyrovná, potom robí také filmy ako ja."
m Prečo odmietate pozvania na odovzdávania Oscarov - dokonca aj vtedy, keď sú vaše filmy nominované?
"Pretože ich akademici udeľujú v pondelok a ja vtedy pravidelne, ak práve nefilmujem, hrávam džez s kapelou The Eddie Davis Band v Cafe Carlyle s kapacitou 100 ľudí v hoteli Carlyle na 76. ulici v New Yorku."
m Tento rok však akademici urobili zmenu a Oscarov udelili už v nedeľu.
"Fakt? To som sa asi pripravoval na koncert, a teda som hral na klarinete."
m Čo pre vás znamená hudba?
"Sféru, v ktorej cítim len radosť. Myslím, že to vidieť aj na dokumente, ktorý urobila Barbara Koppleová z európskeho turné našej džezovej skupiny spred troch rokov. Hudba je vec, ktorá vás nikdy nesklame. Musíte to však s ňou myslieť úprimne."
m Ako sa má vaša manželka - vaša bývalá adoptívna dcéra Soon-Yi?
"Ako sa môže mať pri mužovi, ako som ja? Jednoducho, sme šťastní."
m Pred dvoma týždňami ste sa objavili na verejnosti ako so Soon-Yi tlačíte kočík s bábätkom. Vaša žena však podľa predchádzajúcich fotografií nevyzerala na to, že by bola tehotná.
"Nuž, cesty Pána sú nevyspytateľné. Dcérka bude mať šesť mesiacov a volá sa Bechet Dumaine Allenová. Meno dostala po známom swingovom klarinetistovi Sidneym Bechetovi."
m Po rozchode s vašou dlhoročnou partnerkou Miou Farrowovou ste súdnym rozhodnutím stratili právo na spoločných potomkov. Teraz sa s nimi môžete stretávať iba raz za čas, aj to len v prítomnosti svojej bývalej družky. Nie je to memento?
"Myslím, že som už dozrel - i keď to tvrdí málokto. Samozrejme, skúsenosti upozorňujú. Napriek tomu, pri Soon-Yi som omladol a cítim sa plný energie."
m V jednom rozhovore ste sa vyznali, že vaším najväčším utrpením nie sú ženy ani filmy, ale napísanie scenára. Platí to stále?
"Áno. To je vec, na ktorú musím myslieť stále. Dokonca aj vtedy, keď filmujem, už myslím na ďalší námet. Je to neustále utrpenie, cez ktoré sa ponáram do pekla a očistca súčasne. Je to moja celoživotná trauma, bez ktorej by som nemohol žiť."
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
