Prezidentom byť nechce a nebude sa uchádzať o žiadnu ústavnú funkciu

Slovensko má už isté historické skúsenosti za sebou. Vždy, keď na čele štátu stál človek s "doktorským" vzdelaním, došlo k zmenám, ktoré zapísali Slovensko do histórie. Slovenský štát, ktorého predstaviteľom bol doktor teológie J. Tiso, získal prívlastok

"fašistický". Nevieme, či bolo dielom náhody, alebo schopnosťou ďalších doktorov, tentoraz doktorov práv, že predstavitelia stavu JUDr. sa čoraz častejšie dostávali do vedúcich štátnych funkcií. V päťdesiatych rokoch ich bolo treba neúrekom, pretože na dennom poriadku boli politické procesy. Obyčajný človek, možno taktiež na základe vlastných historických skúseností, nazýval doktorov práv fiškálmi. Symbol zákonov, známy paragraf, umožňoval ich hlásateľom prekrúcať nielen zákony, ale aj mysle ľudí tak, ako chceli. Najväčší rozmach "vlády" fiškálov nastal v období rozvíjajúceho sa socializmu, keď takmer všetci vedúci predstavitelia štátostrany mali pred priezviskom titul JUDr. A tak sa stalo to, čo logicky uvažujúci občan nemohol nikdy pochopiť. Z násilného obsadenia vtedajšieho Československa, v noci 21. augusta 1968, sa stal akt "bratskej pomoci". Právnik JUDr. G. Husák to vedel zdôvodniť. Mal skúsenosti z čias povereníctva, keď sa zaoberal cirkvou a jej predstaviteľmi napĺňal žaláre. Pôvodne podnikavý právnik JUDr. V. Mečiar sa po revolúcii v roku 1989 "ujal" Slovenska na rôznych postoch, najčastejšie ako premiér slovenskej vlády. Nemožno jednoznačne odsudzovať všetko, čo urobil, najmä to dobré, ale nemožno obísť ani to zlé, čoho bolo, žiaľ, viac. Z každého jeho vystúpenia na verejnosti či v televízii bolo cítiť "fiškála". Všimnime si, ako ľahko sa hovorí ľuďom, ktorí majú "dar reči", t. j. rozprávajú plynule, dokážu prekrúcať fakty, zo lží robiť pravdu a naopak. Mečiar to vyjadril aj vo svojom prvom vystúpení, po odmlke, keď nám z obrazovky vysvetlil, čo je politika. Politický život má vraj jednu zákonitosť. Niekedy robíte, nie čo chcete, ale čo môžete a musíte. Dostal sa vraj do rozporu s celým hnutím v súvislosti s kandidatúrou svojej osoby. Nemá vraj informácie o všetkom, čo sa udialo vo vyšetrovacej väzbe Jaroslava S., t. j. Svěchotu, ale vyhlásil, že pokiaľ on pozná interpretáciu výpovede Jaroslava Svěchotu, je trochu iná ako jej oficiálna verzia. Blaženu Martinkovú nevidel od volieb 1998, nemá s ňou žiadny kontakt, nerozprávajú sa, ani sa nestretávajú. Jasne a priamočiaro sa vyjadruje "fiškál", ktorému nezáleží na tom, že môže byť okamžite usvedčený zo lži. Citát: Za ženou mu nechodím a prezidentom byť nechcem. Alebo odpoveď na otázku, kde bol v noci v čase únosu Kováča ml.: Opýtajte sa mojej ženy. Prezidentom byť nechcem a nebudem sa uchádzať o žiadnu ústavnú funkciu. Aká je pravda, to poznáme už všetci. Protipólom "fiškála" Mečiara je iný JUDr. - Ján Čarnogurský. Väčšina jeho odpovedí je taká nejasná a hmlistá, že občan má problém vybrať si, kde je podstata. Iste, v politike treba nevyhnutne uplatňovať aj taktiku. Nešťastím pre národ však je, keď sa koná na jeho účet. Nik totiž nemôže vopred vedieť, aký osoh z využitia moci ktoréhokoľvek "fiškála" bude mať občan a Slovensko. Zmysel návratu V. Mečiara je väčšine národa jasný. Ide o poslednú možnosť zastaviť beh udalostí v odhalení zločinov, o ktorých ako bývalý premiér musel určite vedieť.