JEGOR GAJDAR - Radikálny reformátor a autor prvej postsovietskej ekonomickej reformy v Rusku bol premiérom ruskej vlády do 1. septembra 1992. Ešte do januára 1994 zastával post prvého podpredsedu vlády, z ktorého rezignoval pre nesúhlas s krokmi vlády svojho nasledovníka.
VIKTOR ČERNOMYRDIN (61) - Riaditeľ plynárenského koncernu Gazprom sa stal 1. júna 1992 spolu s ministrom pre privatizáciu Anatolijom Čubajsom prvým podpredsedom vlády. V septembri nahradil v premiérskom kresle Jegora Gajdara, Jeľcin však v jeho vláde ponechal prakticky celú ekonomickú skupinu ministrov, ktorá spolupracovala s Gajdarom. Černomyrdin stál na čele tejto vlády až do roku 1993. V decembri 1993, po potlačenom puči poslancov s cieľom zosadiť Jeľcina, referendum potvrdilo novú ústavu, ktorá dáva prezidentovi právo vymenovať nielen premiéra, ale i členov vlády. Černomyrdin zostal i na čele ďalších "Jeľcinových" vlád. V januári 1994, štyri dni po odchode Gajdara z vlády, podpísal Jeľcin výnos o zmenách v zložení Černomyrdinovej vlády - došlo k oslabeniu radikálnych reformátorov a vládu dobrovoľne opustil minister financií Boris Fiodorov. V roku 1994 postihla Rusko hyperinflácia, načo Jeľcin odvolal Fiodorovovho nástupcu Sergeja Dubinina. 16. januára 1996 podal demisiu prvý podpredseda vlády pre privatizáciu Anatolij Čubajs. V júni 1996, tesne pred prezidentskými voľbami, Jeľcin zosadil ministra obrany Pavla Gračova a vzápätí prvého podpredsedu vlády Olega Soskovca, ktorý mohol údajne zosnovať prevrat. 3. júla Jeľcin vyhral v druhom kole prezidentských volieb a vedením vlády poveril opäť Černomyrdina. V marci 1997 potom nariadil kompletnú reorganizáciu vlády. V máji reagoval na krízu v armáde zosadením čerstvého ministra obrany Igora Rodionova, v júni zosadil ministra spravodlivosti Valentina Kovaľova, ktorého nafilmovali s prostitútkami v klube patriacom mafii. 20. novembra 1997 pod tlakom opozície Jeľcin odvolal z funkcií dvoch ministrov-reformátorov - ministra financií Čubajsa a ministra palív a energetiky Borisa Nemcova, pritom obom zostali funkcie prvých vicepremiérov. Už vo februári 1998 sa však situácia v Rusku natoľko zhoršila, že Jeľcin 23. marca 1998 napokon odvolal aj samotného Černomyrdina.
SERGEJ KIRIJENKO (37) - Dovtedajší minister palív a energetiky, stranícky nezaťažený mladý technokrat nahradil osvedčeného Jeľcinovho druha v premiérskom kresle. Jeho schvaľovanie parlamentom trvalo viac ako mesiac a poslanci ho potvrdili aj pod hrozbou Jeľcina, že rozpustí parlament. Vláda mala 17 nových ministrov, pričom celkový počet rezortov bol stanovený na 22. V rozhodujúcich silových rezortoch, ako i na poste ministra zahraničných vecí, ktorý zastával už od januára 1996 Jevgenij Primakov, ku zmene nedošlo. Už 23. augusta však Jeľcin Kirijenkovu vládu v súvislosti s vypuknutím vážnej finančnej krízy odvolal a za úradujúceho premiéra vymenoval opäť Černomyrdina. Ten sa však kandidatúry nakoniec vzdal, keď ho odmietla Štátna duma.
JEVGENIJ PRIMAKOV (69) - Najstarší doterajší premiér bol považovaný za človeka, ktorý na poste premiéra pomôže udržať Rusko v relatívnom pokoji do prezidentských volieb. Do kresla šéfa vlády si sadol v septembri 1998. Získal od Jeľcina pomernú nezávislosť v rozhodovaní. V jeho vláde po prvý raz zasadol ako vicepremiér zástupca komunistov Jurij Masľukov.
(bj, ČTK)
