y (nerátajúc strahovské vystúpenie pred Rolling Stones) prenajatá z Rakúska a cestujúca po Európe so všetkými svetovými kapelami. Svetelné efekty si nevystačia s pyrotechnikou a sľubujú doslova ohne. Gitarista Robert Kodym tomu hovorí chôdza po ostrí a varuje, že publikum bude usmažené na kosť, ale snáď to prežije. Počítačové animácie na filmovej projekcii má doplniť priame snímanie koncertu z javiska a technicky dokonalá kombinácia vraj uspokojí aj ľudí, ktorí budú stáť viac ako 20 metrov od pódia. Aby podľa slov klávesistu Michala Dvořáka nedopadli ako svojho času v Hradci Králové 25 000 divákov, ktorí zozadu z tribún videli akurát mravcov pobehujúcich na škatuľke od zápaliek. "Jednoducho, pracuje na tom obrovský tím ľudí a stojí to obrovskú kopu peňazí," kalkuluje Kodym pre SME. Vstupenky sú vybavené tromi ochrannými prvkami vylučujúcimi možnosť falšovania. Vodoznakom viditeľným proti svetlu, neskopírovateľným prechodovým rastrom zelenej farby a nenapodobiteľným rezom číslic ako na bankovkách. Kto ich nemá v rukách, už to všetko neuvidí. Bratislavský koncert v rámci turné k albumu Větší než malé množství lásky je týždeň beznádejne vypredaný.

Rok jubilea bol pre členov Lucie nabitý a búrlivý. V januári 1998 odleteli na mesiac do Thajska, aby na ostrove Koh-Pha-Ngan a najmä na miestnej pláži i v nemocnici, kde si liečili zranenia po pádoch z motocykla, skladali piesne na nový album. Pripravovali ho spolu s májovým turné k desaťročnici, leto strávili v štúdiu, a keď už mali platňu takmer hotovú, prišli o basgitaristu Mareka Minárika. "Nie našou vinou. Museli sme ho zanechať svojmu osudu, aby mal čas na premýšľanie a sebareflexiu. To síce nebolo až také veselé, ale o to veselší bol návrat P.B.Ch. Potvrdilo sa, že človek, ktorý bol s nami, keď sme sa ešte len hrali na pieskovisku a ťahali káčerov na povrázku, sa nedá nikým nahradiť," pokračuje Kodym vo výpočte zlomov uplynulého roka. Tie pokračovali televíznym zákazom klipu Medvídek, bonmotom speváka Davida Kollera pri preberaní cien hudobnej akadémie, vzápätí povolením vysielania a napokon nesúvisiacim odvolaním riaditeľa Novy. Thajským odkazom o etnický rozmer obohatená zrelá kolekcia s typickou symbiózou dravého rocku a popovej melodickosti sa však už predávala na desaťtisíce. Tradične exotický začiatok nového roka zastihol skupinu na Kostarike.

Fakty, fakty, fakty a historky, ktoré nikto nikdy nepočul. Tak o chystanej dokumentárnej knihe, ktorú na Kostarike spisovala Lucie s publicistom Honzom Dědkom, hovorí pre SME Michal Dvořák. "A dúfam, že tých historiek tam bude čo najviac, pretože - ako sme sa dohodli - finálny rukopis bude ešte skupinou cenzurovaný. Autor totiž zbieral materiál s každým z nás zvlášť, mapoval kariéru našej skupiny zo štyroch uhlov pohľadu a nikto teda nevie, čo ten druhý naňho povedal." Bez fotoaparátu, ktorý má Dvořák po ruke na každú dobrú momentku, sa nepohol ani počas pracovnej dovolenky. "Kostarika skrýva pobrežia dvoch oceánov, šesť činných vulkánov, nádherné horské jazerá a je tam také teplo, že veľa sa toho robiť nedá. Bola to pre nás kompletná pohybová a psychická relaxácia. Ľudia tam žijú pokojnejšie a vyrovnanejšie, problémy a stresy riešia pomaly, človek si na ten rytmus zvykne a má potom problém vrátiť sa do zhonu a zaradiť sa do besniaceho, bežiaceho davu." Sám sa veľmi nebojí, čo naňho spoluhráči do knihy vytárali, lebo "keď budú tie historky napísané normálnou formou, niet sa za čo hanbiť". Naveľa jednu prezradí aj s pointou, ktorú si chcel pôvodne nechať pre seba. Pri stole akurát chýbal Robert Kodym, a tak bola, pochopiteľne, o ňom. "Keď sme začínali, ako každá rocková kapela sme robili divoké večierky a vyčíňali sme ako čierna ruka. Dnes už sme starší a rozumnejší. Ale keď už nedáte, spomínam si, ako sme raz Roberta zvesovali vo Valašskom Meziříčí z hromozvodu. Rozhodol sa v hoteli, že si dá ešte niečo na pitie, všade bolo zavreté a nechceli ho nikam pustiť. Po hromozvode sa vybral zliezť do reštaurácie. Keď bol na treťom poschodí, zistili sme, že reštaurácia je zatvorená, a tak sme ho odtiaľ museli zvesiť. Nechcem to rozoberať, lebo by bola škoda si to potom neprečítať celé, ale viem, že ráno musel dať David dve fľašky koňaku riaditeľovi hotela a ešte nás to každého stálo asi 30-tisíc. Akciu rozpútala kapela Nová růže, ktorá spala v tom istom hoteli, a my sme si to odniesli spolu s ňou. Skončilo sa to zneužitím požiarneho hydrantu, ale už je to, našťastie, dávno." Dnešný koncert je, našťastie, hmatateľná realita.

DALIBOR HLADÍK