Pred Veľkou Lumiérovou sálou festivalového paláca vo francúzskom kúpeľnom meste Cannes je už rozvinutý legendárny červený koberec, aby po ňom oddnes do 23. mája denne kráčali hviezdy, hviezdičky, tvorcovia, novinári i hostia. Prví účastníci 52. ročníka filmového festivalu na ňom budú defilovať dnes večer, aby si pozreli mimosúťažnú snímku ruského režiséra Nikitu Michalkova nazvanú Barbier zo Sibíri, ktorá prehliadku slávnostne otvorí. O Zlatú palmu bude súťažiť 22 filmov. Po štyri z Francúzska aj USA, Veľkú Britániu budú reprezentovať dva príspevky. Po jednej posúdi porota na čele s kanadským režisérom Davidom Cronenbergom, ktorý prevzal štafetu predsedníctva po Martinovi Scorsesem, snímky zo Španielska, z Talianska, Belgicka, Kanady, Portugalska, Hongkongu, Číny, Izraela, Iránu, Japonska, Mexika a tiež jeden nemecko-ruský koprodukčný film. Ak už raz bolo možné označiť canneské zápolenie za súboj titanov a dravcov, tentoraz by sa dalo charakterizovať ako súboj kontroverzných a svojských tvorcov. Podľa osobnosti predsedu poroty nie je až také ťažké vydedukovať, čo asi bude preferovať. David Cronenberg, známy kontroverzným filmom Crash, dá asi prednosť tomu, čo sa vymyká z rámca bežných festivalových filmov. Má z čoho vyberať.
Tému na úvahu mu možno poskytne španielsky režisér Pedro Almodóvar, mimoriadne osobitý kanadský tvorca Atom Egoyan, americkí režiséri Jim Jarmusch i David Lynch. Nezaostane možno ani Angličan Peter Greenaway a karty iste zamieša aj francúzsky režisér Leos Carax a Mexičan Arturo Ripstein. A hádam aj iní. Cronenberg si zaujímavejšiu režisérsku paletu ani želať nemôže. Na zamyslenie však zostáva, prečo sa dlhé roky (s výnimkou Ruska a nedávno aj Rumunska) nedokážu prebojovať na tento festival snímky z Poľska, Maďarska, Bulharska, Českej republiky i zo Slovenska. Buď krajiny bývalého východného bloku nie sú schopné vyprodukovať nič pozoruhodné pre nedostatok peňazí, alebo je príčin viac. Napríklad, že odporcovia niekdajšieho režimu v zmenených podmienkach stratili motiváciu. Jedným z dôvodov, ktorý by mohol byť dosť podstatný, je aj fakt, že propagácia je ešte stále v plienkach. Jednoducho sa nedokážu predať.
EMÍLIA KINCELOVÁ
(Autorka je filmovou kritičkou)
