ť predovšetkým v oblasti know-how a riadenia rizík. Pred novinármi to včera oznámil štátny tajomník Ministerstva financií SR Viliam Vaškovič. Ministerka financií Brigita Schmögnerová ho však doplnila, že to je len jeden z dvoch možných variantov. Podľa druhého variantu by mala byť Slovenská sporiteľňa iba depozitnou bankou. Mala by sa teda orientovať iba na získavanie vkladov od občanov a ich bezpečné zhodnocovanie - predovšetkým investíciami do štátnych cenných papierov. V tomto prípade by sporiteľňa zostala aj naďalej plne štátnou bankou. "Avšak v prípade, že by sporiteľňa mala byť bežnou, univerzálnou bankou a bude treba zabezpečiť zvýšenie jej základného imania," dodala ministerka. Podľa V. Vaškoviča v súčasnosti privatizačný plán bánk závisí predovšetkým od termínu a podoby, v akej bude schválená novela zákona o strategických podnikoch. Slovenská sporiteľňa je totiž v súčasnosti strategickým podnikom a nemôže sa privatizovať. "Po novelizácii tohto zákona bude vláda vedieť urýchlene prijať koncepciu privatizácie bánk. V prípade, že by sa prijatie tejto novely naťahovalo, rozhodne sa o privatizácii VÚB a bude sa čakať, kým sa ujasní, čo ďalej so Slovenskou sporiteľňou," dodal V. Vaškovič. Podľa neho je v prípade VÚB vláda odhodlaná privatizovať majoritný balík akcií. Zároveň však upozornil, že privatizácia veľkých bánk bude trvať jeden až jeden a pol roka. Už na budúci mesiac by sa však vo VÚB a v Slovenskej sporiteľni mali začať hĺbkové audity, ktoré sú súčasťou prípravy na privatizáciu. Financovať by sa mali zo zdrojov Svetovej banky a PHARE. Tieto audity by sa podľa jeho odhadu mohli skončiť v priebehu 3 až 4 mesiacov. Privatizácii bánk by však mala predchádzať aspoň čiastočná reštrukturalizácia bánk. Avšak očakávať, že by k reštrukturalizácii bánk mohlo dôjsť už v priebehu roka, by podľa V. Vaškoviča bola "science-fiction". Koncepcia reštrukturalizácie by mohla byť vládou schválená ešte tento alebo na budúci mesiac. Zatiaľ sa počíta s decentralizovaným prístupom k reštrukturalizácii. Znamená to, že celý proces si budú riadiť banky, a nie vláda. Súčasťou toho bude napríklad aj vytvorenie dcérskych spoločností, respektíve uzavretie mandátnych zmlúv, ktoré by bankám umožnili efektívne riadiť podniky v konkurze alebo podniky, kde kapitalizovali svoje pohľadávky. Na samotnú reštrukturalizáciu však treba podľa Vaškoviča zmeniť desiatku zákonov, s ktorou sa dá počítať najskôr od 1. januára 2000. Najdôležitejšie z nich budú právne zmeny, ktoré zvýšia práva bánk ako veriteľov voči ich dlžníkom. Reštrukturalizácia ráta podľa slov V. Vaškoviča aj s účasťou štátu - predovšetkým pri riešení zlých úverov, ktoré banky zdedili už pri svojom vzniku. Ako však priznal, finančná spoluúčasť štátu na reštrukturalizácii v tomto roku zabezpečená nie je. Zatiaľ sa však s ňou počíta v štátnom rozpočte na rok 2000.