Dlhé roky sa tradovalo, že politika je panské huncútstvo a snáď rovnako dlho sa považovalo za samozrejmosť, že politika je nielen pre panstvo, ale hlavne pre pánov. Koniec druhého tisícročia sa javí ako doba nástupu žien na všetkých frontoch, politiku nevynímajúc. Najprominentnejšie miesto medzi ženami političkami v súčasnosti určite zastáva Madeleine Albrightová - prvá žena v pozícii ministerky zahraničných vecí Spojených štátov amerických. Albrightová tak otvorila dvere pre ďalšie ženy, ktoré vstúpia do politiky svetovej veľmoci číslo jeden. Ešte je čo dobýjať. V Bielom dome totiž žena zatiaľ nevládla, i keď sa o tento post uchádzalo už viacero dám. Konečný úspech žien aj v tejto pozícii môže urobiť už v novom tisícročí manželka bývalého kandidáta Boba Dola Elisabeth, ktorá chce reprezentovať republikánov, prípadne manželka súčasného prezidenta Billa Clintona Hillary, o ktorej ambíciách sa často špekuluje a hlavne už teraz ju považujú za významnú poradkyňu svojho muža. Pomerne veľa žien úspešne robí politiku aj v Ázii. V roku 1971 sa indickou predsedníčkou vlády stala Indira Gándhíová. Svoj úspech zopakovala aj v roku 1980, jej kariéra sa však skončila atentátom. V jej šľapajách pokračuje jej nevesta Sonia Gándhíová, ktorá ide do volieb v týchto dňoch. Prvou ženou, ktorá vládla v moslimskej krajine, je bývalá pakistanská premiérka Benazir Bhuttová. Bhuttová sa stala pravdepodobne aj najmladším šéfom vlády v histórii, keď sa do čela štátu postavila vo svojich 35 rokoch. Jej kariéra sa však rovnako končí neslávne, keď ju minulý mesiac súd odsúdil na päť rokov odňatia slobody za korupciu. Len tento týždeň sa prvou prezidentkou v histórii Panamy stala Mireya Moscosová. Na európskom kontinente začala ženský útok v roku 1979 železná Margaret Thatcherová, ktorá bola britskou premiérkou až do roku 1990. Od roku 1990 muža nevpustili na prezidentskú stoličku v Írsku. Prvou írskou prezidentkou sa stala Mary Robinsonová, ktorá je v súčasnosti Vysokou komisárkou OSN pre ľudské práva. V roku 1997 ju vystriedala ďalšia Mary, tentoraz McAleesová. Je príznačné, že obe ženy so sebou priniesli významné zmeny. Robinsonovej sa podarilo pozdvihnúť postavenie prezidenta, ktorý v Írsku nemá takmer žiadne politické právomoci. Stala sa obľúbenkyňou Západu a hlavne počas jej prezidentovania sa z chudobného a bigotne katolíckeho Írska stala moderná a prosperujúca západoeurópska krajina. Ženu prezidentku má na čele momentálne aj Švajčiarsko, kde sa prvou svojho druhu stala minulý december Ruth Dreifussová. Úspech Dreifussovej je o to väčší, že švajčiarske ženy získali volebné právo až v roku 1971. Podaril sa jej nevídaný vzostup, z hotelovej sekretárky až na prezidentku. Ak k tomu pripočítame súčasnú nemeckú kandidátku na prezidenta Dagmar Schipanskú, ktorá reprezentuje Kresťanskodemokratickú a Kresťanskosociálnu úniu (CDU/CSU), už dlhšiu dobu sa snažiace ženy-kandidátky v Rakúsku a nebodaj aj Slovensko, prelom tisícročí by sa mohol stať v politike ženskou záležitosťou. MATÚŠ KOSTOLNÝ