Slovensko obchádza strašidlo. Strašidlo, o ktorom mnohí tvrdia, že je už mŕtve, neškodné. Lenže nie je mŕtve, je zasa veľmi živé a zabudnúť naň chcú len tí, ktorí nemajú zmysel pre realitu a svoje sny pokladajú za skutočnosť. Parlamentná demokratická väčšina mala možnosť po voľbách zvoliť svojho koaličného kandidáta za prezidenta. Slovensko by teraz malo prezidenta a páni poslanci nemuseli dni a noci diskutovať o zákone o priamej voľbe prezidenta. Podpora konkrétneho kandidáta na prezidenta bola súčasťou koaličných dohôd pred voľbami. Po voľbách, keď sa strašidlo zdalo definitívne porazené, antikomunisti vytiahli do boja proti komunistickej minulosti kandidáta. Zabudli, koľkí Slováci majú komunistickú minulosť. Nechcem byť prorokom, ale strašidlo sa raz-dva môže zmeniť na rusko-bielorusko-srbsko-slovenskú skutočnosť. Obehne každú dedinku na Slovensku. Bude s očami plnými krokodílích sĺz rozprávať o krivdách, ktoré ono a jeho nevinní spolupútnici utrpeli, o tom, čo nám hrozí, ak Dzurinda ostane predsedom vlády, o mierumilovnom Miloševičovi a bratoch Srboch, o katastrofálnej ekonomickej situácii, ktorú zavinila táto vláda. Opäť v ňom mnohí nezamestnaní a ukrivdení budú vidieť spasiteľa Slovenska, ktorý má recept na všetky problémy, nech to stojí, čo to stojí. Ochráni nás pred dzurindovcami, západnými imperialistami a ich fašistickým NATO, maďarskými šovinistami, Európskou úniou, nezamestnanosťou a možno príde aj Cindy Crawfordová. Prisľúbi tisíce pracovných miest a dotácie, skrátka ako obyčajne - slovenské Švajčiarsko. Nepopulárne opatrenia, ktoré musela a ešte musí zaviesť Dzurindova vláda, aby predišla kolapsu, mu pomôžu, aby štátna kasa zasa nejaký rok vydržala. A znova tu budú jeho starí priatelia. Znova sa vyostria hádky, objavia aféry a možno aj predčasné voľby. Ale čo na tom, veď kto by chcel demokratický štát? Je to také nudné a nezaujímavé.
MÁRIA LUKÁČOVÁ,
Stupava
