Pán Schuster vyjadril otvorene to, o čom je presvedčená väčšina občanov Slovenskej republiky, ktorí prvýkrát v histórii Slovenska pôjdu o niekoľko dní k volebným urnám. Pán Schuster sa na otázku o svojej minulosti člena ÚV KSS vyjadril slovami - Hrdo sa k nej môžem hlásiť. Som občanom Slovenskej republiky, celý svoj život som prežil na Slovensku tak ako pán Schuster. Mám teda právo opýtať sa ho, k čomu sa to vlastne tak hrdo hlási? Novodobé dejiny Slovenska v rozhodujúcej miere negatívne poznačilo politické, neskôr aj hospodárske víťazstvo komunistickej strany. Neviem, či si pán Schuster uvedomuje, že po ukončení druhej svetovej vojny vládla na Slovensku demokracia. Väčšina občanov sa tešila, že po fašistickej diktatúre sa nám otvoria dvere do Európy, ktorá cieľavedome kráčala cestou demokracie. Možno pán Schuster zabudol na prejav vôle občanov Slovenska v prvých parlamentných voľbách v roku 1946, keď Demokratická strana získala viac ako 62 percent hlasov a komunistická strana nezískala ani polovicu hlasov. Toto víťazstvo bolo dosiahnuté aj tým, že politiku mali v rukách politicky zrelí a cieľavedomí politici, ktorí pochopili, že len zjednotením programov je možné dosiahnuť politické víťazstvo. O spoločnom postupe bola uzavretá aprílová dohoda 5. 4. 1946. Občania Slovenska už vtedy potvrdili svoje politické rozhodnutie žiť v demokracii. Bola to práve komunistická strana, ktorá vyhrala voľby v Česku - 40,2 percenta, a len preto, že sme prejavili vôľu žiť v spoločnej Československej republike, museli sme už vtedy prijať rozhodnutia (diktát) väčšiny. ČSR sa len vďaka komunistom stala súčasťou socialistického (komunistického) tábora na viac ako 45 rokov. Pán Schuster zabudol aj na posledné dve desaťročia našich dejín, keď sa do čela národa, štátu postavil človek, ktorý veril, že slovenský národ má dosť vlastných síl zbaviť sa jarma komunizmu. A azda sa už nepamätá, že viac ako 150 000 občanov v najproduktívnejšom veku svojho života sa muselo "dobrovoľne" vzdať svojich miest v politike, hospodárstve, vede, kultúre. Znova slávila svoj "úspech" vtedy ešte neporaziteľná komunistická strana. Vtedy už asi pán Schuster cieľavedome pochodoval v jej radoch a zbieral politické úspechy, vystupoval po schodíkoch karieristov. Alebo to bolo ináč? Občania Slovenska majú už dosť prázdnych rečí, klamstiev a prázdnych sľubov. V týchto voľbách musí vyhrať občiansky kandidát, takto to cheme, ale či ten, kto vyhrá, bude práve ten, ktorého dnes Slovensko potrebuje mať na poste prezidenta, je zatiaľ otákou. Nemal by zvíťaziť súboj koalície s opozíciou, ale pravda a spravodlivosť.
Ing. Milan JAĎUĎ,
Bratislava
