Keď sa pruské knieža Kristián Kraft z Hohenlohe-Oehringen rozhodol, že si kúpi Vysoké Tatry, slovenským rodoľubom sa celkom isto zježili všetky vlasy. Nie že by predtým tatranské majetky patrili prastarým slovenským rodom, ale predsa... Ako prvú odkúpil Hohenlohe oblasť Javoriny a Lendaku, z ktorých si urobil základňu pre svoje finančné výboje. V roku 1897 sa knieža zakvačilo pevne aj na južnej strane Tatier a ako majiteľ Mengusovskej doliny začalo tlačiť na Szentiványiovcov, aby mu predali aj susednú oblasť Štrbského plesa. Víťazné ťaženie ambiciózneho Prušiaka vystrašilo nielen pánov spod Tatier, ale aj nobilitu v Pešti. Dôležití muži z pohodlných kancelárií sa rozhodli zasiahnuť do Hohenloheho spanilej jazdy a minister pôdohospodárstva Ignác Darányi mu vyfúkol Štrbské pleso rovno spred nosa. Uhorský štát si tak zveľadil svoje majetky o čarokrásny kus vysokohorskej prírody. Hohenlohe začal na svoje majetky voziť desiatky nevídaných zvierat, ktoré mali slúžiť ako originálne trofeje pre fajnových hostí. A tak mohli gorali s valaškami na podtatranských lúkach naraziť na uháňajúce sinajské kozorožce, himalájske kozy bezoárové, americké jelene wapiti, zubry alebo, keď mali šťastie, aj na dupotajúce bizóny priamo z Ameriky. Čo sa týka bizónov, mohol sa Hohenlohe právom vžívať do roly ochranára, pretože v amerických prériách ich už skoro vôbec nebolo vidieť, aj vďaka streleckým rekordom známeho bizónobijcu Buffala Billa. Urodzený pán z Lendaku sa v posledných rokoch svojho bašovania tak pohrúžil do poľovačiek, že úplne uzatvoril veľké oblasti ako Bielovodskú dolinu alebo Zadné Meďodoly a spravil si z nich výsostne osobný poľovnícky revír. Zo svojich pozemkov začal vyháňať turistov a dokonca zrušil aj turistickú ubytovňu v Javorine. Poživačný magnát nakoniec skrachoval. O jeho majetkovú pozostalosť sa zaujímalo viacero pozoruhodných kupcov, keďže sa však práve písal rok 1914, nová ochranárska misia sa už nekonala. BRANISLAV CHOVAN