Hatixhe Gerxhaliu drží dva kamienky pred uplakanými očami a opisuje, ako našla zohavené telo svojho zavraždeného syna. "Keď som ho našla pri potoku, mal vydlabané oči. Odrezali mu nos. Vtlačila som mu buľvy naspäť," hovorí. "Takto." V utorok a v stredu podávali utečenci z dediny Studime neďaleko Vuštri v strednom Kosove zrejme najživšie a najpodrobnejšie svedectvá o srbských ukrutnostiach od začiatku hromadného exodu. Prišli s asi 5000-člennou skupinou v utorok večer. Aj utečenci z ostatných dedín tejto oblasti potvrdili správy o desiatkach, možno stovkách mŕtvol, lemujúcich cestu zo Studime do Vuštri. Srbské jednotky údajne oddelili mužov v aktívnom veku od žien, detí a starcov a zavraždili ich, často pred očami ich príbuzných. Podľa väčšiny obete zastrelili, no niektorí videli, ako obete podrezali dlhými nožmi. Hatixhe pokračuje: "Pýtali odo mňa 2000 mariek, inak že ho zabijú. Peniaze som im dala, ale oni ho aj tak zabili." 47-ročná Metije Gerxhaliu, ktorá stratila muža a syna, hľadala medzi mŕtvolami svojich blízkych. Tiel bolo toľko, že ich ani nevládala spočítať. Keď syna objavila, lebku mal oddelenú. "Pokúsila som sa mu dať mozog nazad do hlavy," povedala. Ďalšia svedkyňa, Mevlyde Istrefri, vypovedala, že obyvateľov jej dediny, Šale e Bajgores, vyhnali pred dvoma dňami policajti so psami, tankami a obrnenými vozidlami. "Zastavili nás v Ceceli. Mužov stiahli z traktorov a popravili ich pred očami ich rodičov. Ak niekto prežil, dupali po ňom. Jedného mladíka pri streľbe len zranili. Keď videli, že ešte žije, prešli ho obrneným transportérom. Prešli raz a potom naňho ešte nacúvali. Bolo hrozné počúvať jeho výkriky." (REUTERS)