Rozsahom neveľká zbierka poviedok prináša ďalší pohľad na dušu renesančného človeka Mariána Geišberga, pôvodným povolaním "iba" herca. Výhonky svojej tvorivej potencie, ktoré stačil zaznamenať ako skladateľ, textár, gitarista, harmonikár a spevák na neprehliadnuteľnom CD Nápoky, rozšíril o ďalší - písané prozaické slovo. Geišberg je autor stručný, nevnucuje sa girlandami slov. Je zapisovateľ a interpret tvorivého charakteru, ukazuje obyčajný svet všedných príhod, ktorých pointy sú často ranami uvedomenia - medzi oči a s iskričkami. Svet zvierat i motorov, civilizácie zarezávajúcej sa aj do ušľachtilých kútov vidieka, večných nastupovaní a vystupovaní, detstva, lásky, smrti a roboty. Postavy a postavičky, blízke poetike filmov Dušana Hanáka, so zvláštnou oddanosťou k rytmu života, rituálom - nekompromisne vedúcim do samoty, dýchajú a vdychujú popol každodennosti až do zvoleného či vynúteného konca i druhého dielu. V tých poviedkach je "krv, pot a slza" - to, čo sa nedá vidieť spoza tónovaných skiel luxusu, ale čo si treba vyhmatať, na čo si treba siahnuť a pohladkať. Ako túto vzácnu knižku - pre jej úprimnosť a pravdu, to "naozaj". Celkovú atmosféru čitateľského zážitku umocňuje nádherná úprava knihy (väzba, obal) a originálne ilustrácie "biele na bielej", čo z nej robí bibliofilský skvost. PAVEL MALOVIČ

(Autor je spolupracovníkom SME)