Mimohudobné umelecké aktivity uchvátili aj britského speváka Davida Bowieho (52), ktorý sa venuje maľovaniu, sochárstvu, kostýmovému návrhárstvu i tvorbe originálnych kreácií pre performance a živé vystúpenia. Svoje sochárske umenie pred tromi rokmi prezentoval na bienále módy vo Florencii a akryl na plátne zobrazujúci jeho hlavu s motívom posmrtnej masky použil v roku 1995 zo súkromnej zbierky na obal albumu 1. Outside. V prvoplánovo koncepčnom projekte, ku ktorému si napísal všetky texty, vytvoril postavu detektíva Nathana Adlera. Sprevádzal vtedy poslucháčov svojimi denníkmi, zaznamenávanými pri vyšetrovaní "vraždy estetickej inštalácie", pri ktorej bola obeť Baby Grace rozrezaná a rozpitvaná, aby sa jej zjazvené telo a vnútorné orgány mohli stať súčasťou umeleckého diela. Črevá obete splietol vrah do pavučín a na svoju korisť rozvešal údy oddelené od tela. Mrazivo morbídna, výstredná a zámerne šokujúca línia albumu povýšila na umenie drastické čierne rituály, využívajúce ako výrazové prostriedky čerstvú krv, časti zvieracích tiel i vnútornosti. "Nemohol som tejto umeleckej forme posadnutej krvou odolať. V Amerike sa rozvíja nové pohanstvo, nové kulty, tetováž, piercing. Ľudia potrebujú spirituálny život a náboženstvo preň necháva voľné pole," tvrdil David Bowie. Prevteľujúci sa majster imidžu a premien, ktorý prechádza rockovými dejinami ako požičovňou kostýmov, sa pred Adlerom stotožnil s identitami androida Ziggyho Stardusta, Slonieho muža, Baala či Aladina. Pred koncertom v Prahe, kde vystúpil 3. februára 1996, sa dokonca ubytoval na deviatom poschodí hotela Renaissance pod pseudonymom Richard Robinson. "Som jedným z hercov tohto sveta. Som exhibicionista, páv. Freud by si so mnou užil," zhodnotil kedysi sám seba. Aj scéna počas jeho pražského koncertu bola štylizovanou expozíciou - obete šialených psychopatov i egyptské múmie pripomínali hrôzostrašné figuríny zahalené v béžovom plátne, ktoré pri bicej súprave tvorili takmer tretinu panoptikálneho pódia. (dík)