obrazov. Až do 25. júla je sedemdesiat olejomalieb vystavených v miestnom Kunstfore Lyz, ktorému dal bývalý člen legendárnych Beatles prednosť pred prestížnymi galériami v New Yorku, Londýne či Paríži. Podľa jeho slov o tom rozhodol kultúrny radca mesta Siegen Wolfgang Suttner, ktorý sa o slávneho umelca nezaujímal ako o celebritu, ale ako o umelca. Zdá sa, že McCartneyho voľba bola správna. Prvých päť dní od otvorenia pritiahli jeho obrazy do galérie (otvorená je denne od 10.00 do 20.00 h) vyše štyritisíc návštevníkov, čo je vzhľadom na jej polohu úctyhodné číslo. Rovnako nespočetné zápisy v knihe návštev presviedčajú, že McCartneyho popularita presiahne na sklonku tisícročia aj do sféry výtvarného umenia.
m Odkedy maľujete?
"Od svojej štyridsiatky. Nikdy som si však nemyslel, že raz budem svoje obrazy vystavovať. Asi dozrel čas na ich zverejnenie."
m Nešli ste do rizika, keď ste sa ako uznávaná osobnosť svetovej hudby predstavili v polohe, ktorá vám mohla aj uškodiť?
"Nikdy som sa nebál ísť do rizík. Stačí sa pozrieť na pôsobenie Beatles. Okrem toho, nezaujíma ma názor kritiky. O výstavnom debute ma presvedčila moja rodina a priatelia. Myslím, že výsledky nie sú najhoršie, preto som až do takého veľkého rizika nešiel."
m To znie veľmi sebavedome.
"Som v pozícii, keď si to môžem dovoliť. Ale vážne. Nie je to len môj názor. Trochu som sa radil s ľuďmi, čo tomu rozumejú a povedali, že sa nemusím ničoho báť."
m Videla už Alžbeta II. vaše portréty britskej kráľovnej?
"Ešte nie, ale počul som, že dostala pozitívne referencie."
m O vašej maľbe sa hovorí, že ju ovplyvňuje americký abstraktný expresionizmus - konkrétne Willem de Kooning. Ako vnímate tento názor?
"Najprv chcem zdôrazniť, že nemám žiadne výtvarné vzdelanie, no vplyv de Kooninga nevylučujem. Lindin otec bol jeho právnikom, takže som sa k nemu mohol dostať bližšie. Pamätám si, ako som raz prišiel do jeho ateliéru a rozprávali sme sa o umení. Opýtal sa ma, či aj maľujem. Odpovedal som, že nie, pretože sa domnievam, že profesionálne maľovať môžu iba tí, čo sú na to vyškolení. To je dobrá hlúposť, povedal mi a podporil ma v tom, aby som svoje predstavy dal na plátno."
m Ako reagoval na prvé výtvarné výsledky?
"Povedal mi, aby som pokračoval."
m Dajú sa vystopovať aj iné vzory?
"Dali by sa tam nájsť stopy pop-artu i surrealizmus, no nerád by som sa zaradil do jednej štýlovej škatuľky. Myslím si, že všetko podstatné bolo už v tomto storočí vymyslené. Teraz ide o to, aby sa známym veciam dávali nové obsahy."
m Vaše obrazy z posledného obdobia sú nasýtené novým duchom. Zmenil sa zdroj inšpirácií?
"Ani nie, len ich je stále veľmi veľa. Občas sa však pristihnem, že chcem len sledovať, ako kvapká farba na plátno. Niekedy totiž nemám konkrétnu predstavu a len sledujem spontánne prejavy maľby. Mám rád samotný akt maľovania. Nikdy sa však k maľbe neznásilňujem. Musím mať náladu."
m Spomínate si na zábavný zážitok pri maľovaní?
"Jeden by tu bol. Raz v lete som maľoval vonku na dvore. V povetrí lietalo množstvo hmyzu a jedna mucha pristála aj na jednom z mojich obrazov. O. K., povedal som si, nechám ju tam. Zostala tam celé roky a keď sme pripravovali túto výstavu, vedel som, že obrazy budú cestovať. Rozhodol som sa, že mucha pôjde s nimi. S mnohými výtvarníkmi i archivármi som viedol nekonečné debaty o tom, ako by som mohol muchu zakonzervovať. Povedali mi, že by som mohol použiť sprej, ale trochu by sa tým zmenila farba plátna. Takže nakoniec som len mávol rukou a vzdychol: Mucha, maj sa! Odvtedy je obraz bez muchy."
m Čo je pre vás náročnejšie - komponovanie alebo maľovanie?
"Nič nie je ťažšie ani ľahšie. Obidve veci robím pre svoje potešenie. A keďže svoje obrazy nepredávam, zostávajú mojou trvalou radosťou. Komponovanie i maľovanie ma vzrušujú. Možno sa niekedy pristihnem, že trochu viac relaxujem pri maľovaní, no obidvoje mi spôsobuje nevýslovnú radosť."
m Určite by sa však našli ľudia, ktorí by si vaše obrazy chceli kúpiť. Nechceli by ste sa o svoju radosť s nimi podeliť?
"Áno, to pripúšťam, preto som sa rozhodol ich zverejniť. Budem rád, keď sa to bude ľuďom páčiť. Obrazy však zatiaľ nemienim predávať. Jednak nie som na to odkázaný a priznám sa, bolo by mi za nimi smutno."
m Mnohí maliari - za všetkých spomeniem aspoň Kleea, Kupku či Kandinského - hľadali vzťahy medzi hudobnými tónmi a farbami. Hľadáte i vy ako hudobník ich spojitosti?
"Raz som sa rozprával s kamarátom-maliarom, s ktorým sme hovorili o hudbe ako vizuálnom prednese. Našli sme veľa podobností medzi obidvoma umeniami. Existujú styčné body, v ktorých sa hudba stretáva s výtvarným umení. Je však zaujímavé, že keď maľujem, nepočúvam hudbu. Hudba je v mojej hlave a ňou sa nechávam viesť."
m V jednom rozhovore ste povedali, že umenie je možnosťou na vyjadrenie pocitov. Aké pocity sa dajú lepšie vyjadriť cez hudbu a aké cez maľovanie?
"Ja si myslím, že obidva tvorivé prejavy môžu naplno vyjadriť všetky ľudské pocity."
m O hudbe sa však tvrdí, že je ešte komunikatívnejšia.
"To je možné, ale čo sa týka emotívnej úrovne sú na jednej frekvencii. Len dĺžka ich absorpcie je rozdielna. Možno, že hudba vie okamžite vyvolať danú náladu, výtvarné umenie zasa útočí na oko - a to, ako je známe, je filozofický receptor."
m Po smrti svojej manželky Lindy ste sa utiahli do ústrania a po prvýkrát od tejto smutnej udalosti ste sa na verejnosti objavili až na nedávnej módnej prehliadke vašej dcéry Stelly. Ako ste sa vyrovnávali s touto životnou situáciou?
"Bolo to ťažké a priznám sa, nechce sa mi na to príliš spomínať. Stále ju vidím pri sebe. Boli sme na seba veľmi naviazaní. Veľmi mi pomohli deti. S ich pomocou som sa preniesol ponad priepasť, ktorá sa stále nezacelila. Dnes je to už lepšie, no aj pri maľovaní - o čom svedčí množstvo Lindiných portrétov - na ňu stále myslím. Viem, že život neprináša len slnečné dni, no niekedy vie byť veľmi krutý."
m Ako v tejto súvislosti vnímate vojnový konflikt v Kosove?
"Hoci riešenie konfliktu vojnovou cestou považujem za krajné riešenie, v tomto prípade to bolo nevyhnutné. NATO však malo zareagovať oveľa skôr. Dnes si želám, aby sa to už všetko skončilo, pretože najviac trpia nevinní ľudia."
m Vaše meno je spolu s Johnom Lennonom synonymom Beatles - skupiny, mnohými odborníkmi i laikmi označovanej za najvplyvnejšiu hudobnú skupinu dvadsiateho storočia. Vplyvný britský časopis Melody Maker vás dokonca označil za najväčších pesničkárov od čias Franza Schuberta. V čom vidíte túto nadčasovosť piesní, ktoré vznikali - ako napríklad vaša Yesterday - niekedy úplne náhodne?
"Tiež sa tomu čudujem, pretože v časoch Beatles vznikali piesne niekedy až neuveriteľne náhodne, často za banálnych okolností. Pravda však je, že sme na takéto banality boli patrične pripravení."
m Svet hovorí, že pripravenosť bola geniálna.
"No vidíte a my sme boli vtedy len chlapcami z ulice, ktorí sa chceli dobre zabávať."
m Myslíte na Johna?
"Stále. Ja so ho už asi nezbavím. Však my sa ešte stretneme a potom už nebude žiadna Let It Be."
m Bola príčinou vášho konfliktu Yoko Ono?
"Vtedy som to tak vnímal. V posledných rokoch sme sa však s Yoko niekoľkokrát stretli a všetko si vysvetlili. Dokonca priznala svoju chybu. Môj hnev ma však prešiel už oveľa skôr."
m Čo vás môže ešte v tomto storočí potešiť?
"Aby som nemusel prežiť smrť svojho blízkeho. A to by som rád preniesol aj do storočia budúceho.
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
