h Národnou bankou Slovenska dosahoval na konci februára objem klasifikovaných pohľadávok bánk pôsobiacich na Slovensku 147 mld Sk. Iba za dva mesiace sa tak ich objem zvýšil o viac ako 6 mld Sk. Objem opravných položiek vytvorených k týmto úverom sa však zvýšil len o 876 mil. Sk. Medzi "zlé" patria aj štandardné úvery s výhradou, ktoré rovnako zaznamenávajú rastúci objem. Za dva mesiace vzrástli o 4,4 mld Sk na 66,7 mld Sk. Objem úverov vykazovaných ako dobrých, teda štandardných, pritom klesá. Za dva mesiace sa znížil o 5,8 mld Sk na 162 mld Sk. V súvislosti s týmto vývojom sa v oficiálnych štatistikách vykazuje, že objem úverov na Slovensku rastie (z 371 mld Sk na 375,8 mld Sk), rastie však iba objem zlých úverov. Ak to prepočítame na podiely, dá sa o úverovom porfóliu slovenských bánk povedať, že podiel dobrých úverov klesol za dva mesiace z 45,2 % na 43,1 %, podiel štandardných úverov s výhradov sa zvýšil zo 16,7 % na
17,7 % a objem klasifikovaných úverov z 37,9 % na 39,1 %.
Odlišné tendencie ako pri úveroch sú pri vkladoch v bankách. Ich objem sa za dva mesiace zvýšil o 11,2 mld Sk na 432,5 mld Sk. K rastu dochádza najmä pri termínovaných vkladoch, objem ktorých sa zvýšil o 17,2 mld Sk na 171 mld Sk. Odborníci poukazujú hlavne na to, že rast termínovaných vkladov prináša predovšetkým nápor na úroky, ktoré musia banky týmto spôsobom platiť. Na druhej strane však majú problémy si na tieto úroky zarobiť - kvalita úverov sa zhoršuje, investície do cenných papierov (hlavne štátnych dlhopisov) pretrvávajú na približne rovnakej úrovni. V konečnom dôsledku sa to prejavuje okrem iného aj nižším ziskom - ten za dva mesiace dosiahol len 99-tis. Sk, pričom za celý minulý rok to bolo 2,5 mld Sk. Z dôvodu zníženej ziskovosti nie sú banky schopné tvoriť si vlastné zdroje na svoje ozdravenie. V ostatných transformujúcich sa krajinách sa na ozdravenie bankového sektora často používajú zdroje štátneho rozpočtu. Na Slovensku má však štátny rozpočet dosť problémov sám so sebou a peniaze pre banky nemá. Nádejou je predaj do zahraničia, ale pri tom väčšina investorov požaduje, aby štát banky ešte pred predajom "vyčistil". O tom, že to inak nebude ani na Slovensku, svedčí príklad IRB - podľa informácií SME vyjadrili dvaja investori záujem len o informačný systém a pobočkovú sieť, jeden má záujem aj o prebratie aktív a pasív (teda aj dlhov IRB), ale až po tom, čo banku aspoň čiastočne ozdraví štát. Ten posledný, slovenský záujemca chce ozdravenie IRB rozložiť až na obdobie 5 až 10 rokov. Iný prístup vláda od zodpovedne investujúcich firiem čakať nemôže.
