Dnes ráno sa začala prezidentská kampaň - na jej konci po očakávanom druhom kole by mal byť prvý raz v dejinách slovenskej spoločnosti občanmi zvolený prezident Slovenskej republiky. Dosť dôstojný dôvod na to, aby táto kampaň nebola dehonestáciou postu či štátu, čo sa doteraz veľmi nedarí - pozorovanie niektorých kandidátov v televíznej relácii Sito automaticky vyvolávalo otázky, akú mentálnu úroveň asi dosahujú tí členovia komunistickej strany, ktorí si na takýto post a súboj netrúfajú. Nehovoriac o tom, či ešte niekto v nejakej inej krajine kandiduje, aby udelil milosť svojim spolubojovníkom obvineným zo závažných trestných činov. Či o tom, že prezidentská kampaň sa stala súčasťou kampane predsedu jednej strany pred jej snemom. Alebo o tom, že niet lepšej medializácie budúcej, ešte nezaloženej strany, ak sa jej budúci predstaviteľ bude dva týždne prezentovať pred občanmi ako jeden z "horúcich kandidátov " na hlavu štátu - a o tom, že osloví voličov najmä pri okrúhlych stoloch, lebo médiám a mediálnej komunikácii rozumie, netreba pochybovať. Volebná kampaň sa ešte oficiálne ani nezačala a už sa stala súčasťou rozličných politických a zákulisných hier - a navyše to, čo mohlo byť skutočne súťažou primerane slušných riešení, sa stalo referendom pre a proti jednému neslávne známemu kandidátovi. Paradoxne, práve jeho vstup do kampane a možnosť úspechu dodávajú postu prezidenta dodatočnú vážnosť - predstava, že hlavou štátu sa stane človek dôvodne podozrivý z účasti či vedomia o viacerých závažných trestných činoch, z vedomia či nadržiavania pri rozkrádaní majetku štátu, je dostatočne motivujúca, aby sa voľba hlavy štátu nebrala na ľahkú váhu. Určite nie je jedno, či bude prvým slovenským demokraticky zvoleným prezidentom Vladimír Mečiar, Ján Slota, Michal Kováč, Rudolf Schuster alebo Magda Vášáryová. Vaše deti sa vás budú pýtať a na každom hraničnom priechode to budete vidieť. RÓBERT KOTIAN