"Každé voľby sú do určitej miery skúškou, či voliči uprednostnia zmenu, alebo sú viac ovplyvnení doterajšou tradíciou straníckych sympatií. Určujúcim faktorom voľby prezidenta bude pravdepodobne dlhodobejší základ popularity jednotlivých kandidátov. Obľúbenosť Rudolfa Schustera aj Vladimíra Mečiara má korene v období ešte pred rokom 1998. Z tohto pohľadu nemá vývoj po parlamentných voľbách taký význam, aký by sa mu na prvý pohľad mohol pripisovať. Toto pravidlo sa zatiaľ najúspešnejšie podarilo spochybniť Magde Vášáryovej, ale zrejme jej pokus zostane len pokusom. Prinajmenej v týchto prezidentských voľbách. Voliči sa teda budú asi vo väčšine rozhodovať pomerne konzervatívne. Voľby pravdepodobne potvrdia to rozdelenie sympatií, aké sme mohli vypozorovať v parlamentných voľbách."
Čím si vysvetľujete stabilnosť preferencií koaličných a opozičných strán už niekoľko rokov? Prejavia sa aj v prezidentských voľbách?
"Politický systém na Slovensku dosiahol pomerne výraznú mieru stability. Najmä ak dnešný systém porovnávame s obdobím 1990 - 1994, ktoré sa naopak vyznačovalo vysokou turbulenciou. Táto stabilita pravdepodobne súvisí s vyjasnením a zosúladením hlbších hodnotových a politických orientácií medzi občanmi a politikmi. Vzniklo niekoľko veľkých skupín občanov, ktorí majú podobné politické a vôbec životné orientácie. Každú skupinu reprezentujú politici, ktorí v zásade týmto občanom vyhovujú. V takomto prostredí sa dajú očakávať prekvapivejšie zvraty v preferenciách len v rámci jednej skupiny občanov, ktorá má podobné orientácie. Príkladom môže byť SDK, kde si možno za určitých podmienok pomerne ľahko predstaviť vývoj smerom k posilneniu podpory SDK na úkor materských strán, avšak aj úplne opačný trend - k návratu voličov k podpore materských strán. Podobná spojitosť sa dá vypozorovať aj na vzťahu HZDS a SNS. Avšak napríklad medzi voličmi SDK a HZDS platí niečo iné. Preto len ťažko možno reálne kalkulovať s významnejšími presunmi sympatizantov medzi týmito dvoma stranami."
Pokladáte náskok R. Schustera pred V. Mečiarom za dostatočný a rozhodujúci?
"Prípadné konečné víťazstvo V. Mečiara nad R. Schusterom, ale aj nad Magdou Vášáryovou a dokonca aj nad M. Kováčom by nebolo v súlade s doterajšími dlhodobými trendmi v oblasti verejnej mienky. Nie je teda teoreticky nemožné, ale bolo by veľkým prekvapením. Na druhej strane sa však Vladimír Mečiar opiera o voličov, ktorí dlhodobo prejavujú vysokú mieru volebnej účasti. Prípadný najrealistickejší scenár víťazstva V. Mečiara je teda nasledovný: v prvom kole by voľby dopadli podľa očakávania, pri vysokej účasti voličov by sa Rudolf Schuster s pomerne vysokým náskokom dostal do druhého kola spolu s V. Mečiarom. Voliči sympatizujúci s vládou by začali považovať konečné víťazstvo R. Schustera za samozrejmé a poklesla by ich ochota voliť. V druhom kole by vďaka tomu V. Mečiar zvíťazil s tesnou väčšinou... Nie je to pravdepodobný scenár, ale nie je vylúčený. Uvedomenie si tejto možnosti a prípadná kampaň posilňujúca odhodlanie voličov ísť voliť znižuje šancu jeho naplnenia na úplné minimum."
Za pol roka Dzurindovej vlády sa objavilo nemálo zarážajúcich skutočností o V. Mečiarovi - prečo jeho podpora vo verejnosti neklesá?
"Za štyri roky vlády V. Mečiara sa objavilo nemálo zarážajúcich skutočností o jeho politických protivníkoch. Prečo ich podpora vo verejnosti neklesla? Alebo sa dá opýtať inak. Keby zajtra G. Krajči oznámil, že pozná meno vraha J. Duckého, ktorý je úzko spojený so súčasnou vládnou garnitúrou, ktorý čitateľ SME by mu uveril? Jednoducho, informácie od politikov, ktorí reprezentujú jednu politickú skupinu v spoločnosti, majú zatiaľ len veľmi malý pozitívny ohlas v druhej skupine."
Očakávate možný vplyv udalostí v Juhoslávii na výsledky prezidentských volieb?
"Pravdepodobne bude tento vplyv menší, než sa obávajú alebo dúfajú príslušníci elity. Vrátane novinárov."
Tento vplyv však nevylučujú ani sociológovia, keď upozorňujú na ďalšie delenie slovenskej spoločnosti...
"Dovolím si v tejto veci urobiť pravdepodobnú prognózu. Počet ľudí podporujúch akciu NATO v Juhoslávii začne postupne narastať. A čím budú vládne strany silnejšie a hlasnejšie obhajovať svoj postup, tým rýchlejšie sa mienka verejnosti aj v tejto oblasti zosúladí s existujúcim straníckym rozdelením. Jednoducho, vnútropolitická diferenciácia verejnosti je asi silnejšia, možno podstatne silnejšia než štiepenie na základe zahraničnopolitickej témy. Opačný vývoj by bol niečím novým v slovenskej spoločnosti."
Čím sa vyznačuje doterajší spôsob vedenia neoficiálnej kampane? Čakali ste vyostrenejší súboj kandidátov?
"Priame voľby prezidenta sú prvé. Dnes zakladáme ich tradíciu, ako aj tradíciu vedenia kampane. Dosiaľ bolo možné predpokladať veľmi veľa alternatív a možných ciest k úspechu. Túto neistotu možno cítia aj samotní kandidáti, ktorí sa väčšinou vyznačujú opatrnosťou. Pravdepodobne v najbližších dňoch sa tento všeobecne opatrný prístup zmení. Možno sa viacerí kandidáti nespokojní s doterajším vývojom popularity rozhodnú zmeniť svoju stratégiu."
Vstup V. Mečiara do kampane urobil z volieb referendum. Má podľa vás po tomto ešte reálnu šancu zasiahnuť do volieb jeden z občianskych kandidátov?
"Vstup Vladimíra Mečiara významne posilnil konzervatívny charakter správania voličov. Voliči budú pravdepodobne hlasovať na základe predchádzajúcej skúsenosti. Avšak vo voľbách je príliš veľa neznámych prvkov na to, aby sa dal ich výsledok jednoznačne predpovedať. Možno sa dá predpokladať, že verejná mienka je stabilnejšia, než bola v minulosti. Vôbec však nie je známe, akú majú kandidáti stratégiu. Podľa názoru niektorých politických expertov napríklad V. Mečiar nemusí pristúpiť na voľby, pokiaľ budú jeho preferencie nedostatočné na víťazstvo. Jednoducho, prezidentské voľby sa líšia od parlamentných výrazným personálnym charakterom. To pre politických analytikov znamená vyššiu mieru neurčitosti. Emotívne rozhodnutie kandidáta, nepríjemné odhalenie, výrazne zle vedená debata v televízii, ale aj prostá indispozícia, to sú všetko náhodné faktory s významným vplyvom na priebeh volieb."
M. Kováč bol v minulosti vnímaný ako jeden z najdôveryhodnejších slovenských politikov. Čo podľa vás spôsobilo pokles jeho akceptovateľnosti slovenskými občanmi v týchto voľbách?
"Michal Kováč je stále vnímaný ako jeden z najdôveryhodnejších politikov. Vo februári mu podľa prieskumu agentúry MVK dôverovala tretina zo všetkých občanov. Akceptovateľnosť M. Kováča je teda stále vysoká. Keby nekandidovala M. Vašáryová, tak by aj jeho preferencie boli asi veľmi významné."
Prekvapilo vás doteraz niečo na volebnej kampani?
"Zaujímavá je politická vyspelosť voličov. V takom roku 1992 by sa pravdepodobne vyrojilo veľké množstvo extravagantných kandidátov a verejná mienka by bola náchylnejšia prejaviť im sympatie. Dnes sa voliči správajú o poznanie konzervatívnejšie. Len je ťažké ubrániť sa pocitu, že je to prejav vyspelosti. Kampaň (a vývoj preferencií) však odhalila aj ďalšiu, v budúcnosti možno veľmi významnú skutočnosť. Priame voľby prezidenta otvorili okno príležitostí prezentovať sa pre ľudí už známych, vyprofilovaných, avšak takých, ktorí nemajú zodpovedajúci vplyv v politických stranách. Schopnosť politických strán absorbovať tieto významné osobnosti by mohla veľmi významne prispieť jednak k zvýšeniu popularity tej strany a jednak k posilneniu dlhodobo stabilného politického vývoja.
RÓBERT KOTIAN