Čo s odpadom? V Amerike odpadky pomaly vytláčajú obyvateľov z miest, pred zdolaním symbolu Japonska - hory Fudži - musí turista v lete najprv zdolať horu odpadkov a len také minimesto ako Bratislava vyprodukuje ročne 112 000 ton odpadu. Otázka, čo s ním, trápi najmä odborníkov, obyvateľov (producentov odpadu) začne trápiť až v okamihu, keď sa má skládka vybudovať v ich okolí. Protesty sú pochopiteľné, veď napríklad podľa rozsiahlej európskej štúdie tehotné ženy, žijúce neďaleko skládok, môžu niesť zvýšené riziko, že sa im narodí dieťa s vrodenou chybou, napríklad s rázštepom chrbtice, srdcovou chybou a pod. "Podľa našej štúdie bolo zvýšené riziko nervových defektov, deformácií srdca, veľkých artérií a žíl u obyvateľov sídliacich blízko skládok," uviedla Dr. Helen Dolková z Londýnskej školy hygieny a tropickej medicíny. Spolu s kolegami opísala riziko ako "malé, no štatisticky významné". Dolkovej tím sa sústredil na 21 skládok v Belgicku, Dánsku, Taliansku, vo Francúzsku a vo Veľkej Británii. Skládky obsahovali nebezpečný priemyselný odpad, no výskumníci zistili, že aj skládka s obyčajným odpadom z domácností môže byť nebezpečná, pričom so vzrastajúcou vzdialenosťou od skládky klesal výskyt deformácií. Zistené fakty si však vyžadujú ďalšie štúdie, hlavne ohľadom súvisu typu skládky s konkrétnym typom deformácie. Otázka, čo s odpadom, však zostáva.
Bezmocní občania
"Myslím si, že my ako občania sme v tomto prípade bezmocní. Teraz sa tu objavil problém, všetci v meste o ňom hovoria, ale to je tak všetko. Skládka za mestom bude, či už sa to niekomu páči, alebo nie, ľudia tu budú stále žiť tak, ako žijú, zvyknú si, a o pár mesiacov si už nikto nebude uvedomovať, že je tu smetisko, o ktorom sa dnes vedú dlhé diskusie," vraví starší muž v jednej z pezinských krčiem. Skládka alebo smetisko, o ktorom hovorí, je (napriek tomu, že existuje už takmer tridsať rokov) v súčasnosti v tomto malokarpatskom mestečku témou číslo jeden. Pre ňu vznikol spor. Sprivatizované tehelne, ktoré sú prevádzkovateľom skládky, ju obhajujú. Možno preto, lebo im prináša profit. Občania majú strach, pretože neďaleko sa chystá otvorenie ďalšej skládky. Možno preto, lebo im ktosi povedal, že bude iba tristo metrov od mesta. Predstavitelia mesta proti skládke bojujú na všetkých možných frontoch. Možno preto, lebo v privatizácii skládku nezískali. A tak v Pezinku už niekoľko týždňov prebieha rozsiahle informačné masírovanie tunajšieho občianstva. Argumentom proti skládke je pre nich ekológia. Argumenty obhajujúce skládku nemajú, a keď, tak ich neradi počúvajú.
Prevádzkovateľ neustúpi
Prevádzkovateľom starej skládky (nachádza sa v tzv. Starej jame) i budúcej skládky (má byť v tzv. Novej jame) je dnes akciová spoločnosť Pezinské tehelne, ktorá tehliarsku fabriku pred štyrmi rokmi sprivatizovala. Spolu s tehelňou, ubytovňou, zdravotným strediskom a ďalšími, patril do sprivatizovaného majetku aj pozemok v katastri mesta, kde je umiestnená skládka tuhého komunálneho odpadu, podľa platnej legislatívny označená ako skládka III. stavebnej triedy. Tá je založená v bývalej ťažobnej jame tehelní, ktorú po skončení ťažby začali zavážať rôznym materiálom, okrem iného aj priemyselným odpadom. Do roku 1996 skládku prevádzkovalo mesto. Transformáciou tehelní ako štátneho podniku na súkromnú spoločnosť sa teda zmenilo aj vlastníctvo skládky. Obvodný úrad životného prostredia vtedy vydal rozhodnutie, ktorým určil novému majiteľovi podmienky, na základe ktorých môže skládku prevádzkovať. "Môžu sa tam ukladať odpady zaradené podľa katalógu do kategórií ostatné, zvláštne, teda tzv. komunálne a aj päť vybraných druhov nebezpečných odpadov. Z tých piatich druhov nebezpečných odpadov tam vozíme tri. Prevažná časť je z bratislavskej spaľovne a okrem toho na našej skládke umiestňujeme škodlivinami znečistenú stavebnú suť a izoláciu z minerálnych vlákien," vraví generálny riaditeľ tehelní Ing. Ján Man, jedna z hlavných postáv pezinského sporu. Kauzu otvorili vlani, keď predstavitelia tehelní prezentovali svoj zámer vybudovať v budúcnosti novú skládku, umiestnenú niekoľko sto metrov od súčasnej, a zástupcovia mesta a občianskej iniciatívy, ktorá v tejto súvislosti vznikla, začali vyslovovať obavy, že nebezpečný odpad bude mať škodlivý vplyv na obyvateľov. "Nová skládka, okrem toho, že bude uložená v nepriepustnom podloží, bude zároveň obsahovať aj tesniacu fóliu s monitoringom, riešením odpadových vôd a vôbec so zabezpečením, ktoré zodpovedá všetkým požiadavkám," vysvetľuje Ing. Man. Búrku protestov, ktorá po zverejnení nového zámeru nastala, pripisuje konkurenčnému boju. "Prevádzkovatelia podobných zariadení na území mesta, ktorí sa zaoberajú zneškodňovaním odpadov, sa zrejme cítia byť nejakým spôsobom ohrození. Pritom mestu, ktoré je podľa zákona povinné starať sa o komunálny odpad vznikajúci na území mesta, vychádzame v ústrety a napríklad za zneškodnenie jednej tony odpadu mu účtujeme štyristo korún, pričom dnes sa za takéto služby účtuje od päťsto do tisíc korún." Predstavitelia mesta okrem iného žiadajú, aby neboli na skládku ukladané nebezpečné odpady a odpady z iných miest, ale iba komunálny odpad z Pezinka. "My odvádzame mestu poplatky za odpad uložený na skládke. Za minulý rok to bolo vyše desať miliónov, a predpokladáme, že v budúcich rokoch by sa mohla táto suma zvýšiť až na dvanásť miliónov korún. Ak by sme tu ukladali iba komunálny odpad z Pezinka, poplatok by sa znížil na asi 130-tisíc korún. Okrem toho je tu ďalšia skutočnosť, slovenská legislatíva totiž nepozná pojem skládka komunálneho odpadu. Ak by sme ju aj napriek tomu deklarovali ako skládku komunálneho odpadu, potom neviem, kam by sa vyvážal odpad, ktorý na území mesta vzniká a nie je komunálny, ako napríklad piliny a drevné triesky z drevokombinátu, kal z pálenice a ďalšie. Svojím spôsobom je to teda nezmysel. A budem úprimný, my si nemôžeme dovoliť robiť charitu, aby sme vybudovali skládku za šesťdesiat miliónov korún a brali by sme na ňu šesťtisíc ton po štyristo korún. Nutne sem teda musia byť dovážané aj odpady zo širokého regiónu, aj deklaratívne určené nebezpečné odpady," vysvetľuje J. Man. Ako povedal, nie je ochotný zo svojho stanoviska ustúpiť a počíta s tým, že na novú skládku sa budú vyvážať rovnaké druhy odpadov ako na starú. Ohrozenie spodných vôd, ktorým argumentujú odporcovia novej skládky tu podľa jeho názoru, ani teoreticky neprichádza do úvahy. Fólia, ktorá bude na dne, bude mať na každom štvorcovom metri senzor a všetky výstupy budú sledované na počítači. Ak by teda aj došlo k jej poškodeniu, čo je vraj veľmi málo pravdepodobné, okamžite by to zaregistrovali. "Nezmyslom sú aj slová, že nová skládka bude ohrozovať okolité vodné toky. Neviem, ako by to bolo možné, keď bude pätnásť až tridsať metrov pod úrovňou terénu," dodáva Ing. Man. Podľa jeho názoru je kampaň proti skládke cielená, nakoľko v tejto oblasti vládne tvrdý konkurenčný boj a podnikanie v spracovaní odpadov je veľmi lukratívna záležitosť. Ján Man ju v tomto smere kladie na tretie miesto, za obchodovanie s drogami a so zbraňami.
Postoj mesta je negatívny
Vo februári sa v Pezinku konalo verejné zhromaždenie k problému skládok, ktorému predchádzala kampaň v miestnych médiách. Argumentmi jej iniciátorov bolo a je ekologické riziko hroziace občanom mesta z ukladania nebezpečných odpadov na skládke bezprostredne pri meste. Rozhodli sa preto svoj názor obhajovať pred komerčnými záujmami iných, ktorí sú podľa nich presvedčení, že moc peňazí presahuje práva a bezpečnosť 20-tisíc ľudí v Pezinku. Mestom napokon kolovali aj dve petície, ktoré podpísalo 950 občanov. Druhou stranou sporu o skládku však nie sú (akoby sa mohlo zdať) ani tak občania Pezinka, ako skôr tunajší mestský úrad. Mesto Pezinok bolo totiž jedným z účastníkov konkurzu na privatizáciu tehelní. Záujem však nemalo o fabriku, ale najmä o skládky odpadu, ktorých bolo v tom čase prevádzkovateľom. Ak by ich získalo, mohlo by nimi disponovať aj naďalej. V konkurze však neuspelo a dnes je podľa prednostu mestského úradu dokonca možné aj to, že bude žiadať prehodnotenie privatizácie tehelní. Po takmer troch rokoch od nej je postoj mesta k starej skládke prevádzkovanej tehelňami, ako aj k nimi vypracovanému projektu novej skládky negatívny a s ukladaním nebezpečných odpadov na skládke "dôrazne nesúhlasí". V tomto zmysle sa predstavitelia mesta vyjadrili aj k hodnotiacej správe. Tá je vlastne určujúca pre rozhodnutie, či je v tej-ktorej lokalite vhodné vybudovať skládku odpadu a sú v nej posúdené vplyvy skládky na životné prostredie. "V našom stanovisku, ktoré sme poslali na ministerstvo životného prostredia, sme sa vyjadrili, že správa je nedostatočná, neúplná a mala by sa navrhovateľom vrátiť na doplnenie. To bol jeden z našich najvážnejších argumentov, nakoľko absentovalo zhodnotenie vplyvu starej skládky. Ak sa totiž tieto vplyvy nebudú brať do úvahy, nie je možné posúdiť, ako by to dopadlo, keby sa zamýšľaná stavba zrealizovala. Okrem toho sme poukazovali na rozpory v niektorých častiach správy. Naším najdôležitejším argumentom však je, že zamýšľaná veľkosť skládky je v rozpore s územným plánom mesta. Tiež sa nemožno odvolávať na vyšší územný plán kraja, ktorý bol schválený vládou, pretože v ňom sa hovorí o niečom úplne inom, o veľkokapacitnej skládke," vraví prednosta Mestského úradu Pezinok JUDr. Ladislav Šafár. Na konci marca tohto roku ministerstvo mestu vyhovelo a tehelniam adresovalo požiadavky na doplňujúce informácie k hodnotiacej správe. Ministerstvo odporúča okrem iného uskutočniť hydrogeologický prieskum, konkretizovať spôsob zneškodňovania bioplynu, zhodnotiť vhodnosť umiestnenia nádrže priesakových vôd a ďalšie. Za významné pozitívum by ministerstvo životného prostredia považovalo odobrenie spôsobu riešenia starej skládky zástupcami mesta Pezinok. Podľa L. Šafára je mesto na dialóg pripravené a pružne sa vyjadrí k príslušnému stanovisku odborníkov. "Je treba objektivizovať, aký má stará skládka momentálne vplyv, prijať podľa toho príslušné technické opatrenia, aby sa v maximálnej možnej miere obmedzil a myslím si, že budú všetci spokojní. Základný problém je, či dno a boky jamy sú alebo nie sú priepustné a som presvedčený o tom, že žiadne technické opatrenia sa vo vzťahu k prírodnému prostrediu tejto jamy nerobili," dodáva prednosta, ktorý odmieta označenie súčasnej situácie za patovú. Mesto vidí východisko v dvoch spôsoboch. Buď patrične rozhodnúť podľa zistení odborníkov o vplyvoch starej skládky, alebo napadnúť jednotlivé rozhodnutia, ktoré podľa prednostu nie sú právne v poriadku. "Myslím si však, že z hľadiska budúcnosti je schodnejšia tá prvá cesta," vraví
L. Šafár.
Vodné zdroje nie sú ohrozené
Podľa predstaviteľov mesta a občanov Pezinka má tak stará, ako aj projektovaná skládka odpadu škodlivý vplyv na životné prostredie a môže ohroziť najmä vodné zdroje. Ing. Man naopak tvrdí, že jestvujúca skládka je monitorovaná a nová bude dokonale zabezpečená, takže k takémuto ohrozeniu nemôže v žiadnom prípade dôjsť. Okrem toho, že je tu postavené tvrdenie proti tvrdeniu, jeden aj druhý názor sú názormi laikov. RNDr. Stanislav Klaučo je jedným z autorov a predkladateľov hodnotiacej správy a robil v danej lokalite hydrologický prieskum. Podľa neho treba zásadne rozlišovať medzi starou a novou skládkou. "Obidve jamy majú určitú históriu a odlišnosti. Nová skládka bola navrhnutá v priestoroch ťažobnej jamy, pretože jama sa nachádza v íloch. Vzhľadom na toto geologické prostredie vlastne ani nie je nutné umiestňovať na dno tesniace fólie. Budúca skládka je teda dvojnásobne poistená proti priesakom. Ak by sa fólia aj narušila, nečistoty by prenikali tak pomaly, že by trvalo stovky rokov, kým by sa dostali o desať metrov nižšie. Z tohto pohľadu je územie veľmi vhodné. Nevhodné sa však zdá skupine ľudí, pre ktorú je podľa mňa ekologický pohľad čisto účelový. Ak niekto nechce vidieť, že podzemné vývery vody vytekajú von, a nie dnu, tak sa s ním veľmi ťažko diskutuje," vraví. Problémom starej skládky, podľa S. Klauča, je to, že jama, ktorá bola zasypávaná, má medzi dnešným odpadom a horninovým prostredím vrstvu navezeného materiálu, ktorá plní izolačnú funkciu. "Druhá vec je, že je to plné vody a drobné častice v nej, ktoré padali dolu, zalepili dno. Tým pádom sa táto skládka sama od seba stala izolačne vyhovujúcou." Havarijná situácia by podľa Dr. Klauča mohla nastať, keby sa hladina zvýšila a voda by začala pretekať. On sám vidí najoptimálnejšie riešenie, čo by bolo zároveň aj konkrétnou ekologickou aktivitou, vo vybudovaní čističky odpadových vôd, ktorá by postupne mohla vodnú hladinu znižovať a mohlo by byť aj definitívnym riešením.
hodnotiaca správa nie je dobrá
Nedá sa s absolútnou určitosťou posúdiť, kto má hlavný podiel na súčasnej situácii okolo pezinských skládok. Participujú na nej tak mesto Pezinok, ako aj Pezinské tehelne. Je tu však ešte jeden zaujímavý fakt. Podľa posudku má hodnotiaca správa o budúcej skládkovej lokalite nedostatky. Firmu, ktorá správu vypracovala, si vybral Ing. Man spomedzi niekoľkých ponúk. Posudzovateľkou hodnotiacej správy je však údajne osoba úzko spojená práve s konkurenčnou firmou, ktorá tehelniam ponúkala vypracovanie hodnotiacej správy, a to za oveľa vyššiu sumu. A teraz, babo raď!
Text a foto: ANDREJ ŠIMONČIČ
