Tí, ktorí chcú niekoho do niečoho "namočiť", si vždy nájdu dôvod, prečo tak robia. Ide spravidla o postup proti niečomu alebo niekomu, aby sa splnili ich sebecké záujmy, pričom nie sú dôležité prostriedky, ktorými to dosiahnu. Občas sa kortešuje aj za niečo, čo obyčajne predstavuje prázdne sľuby. Po príklady netreba chodiť ďaleko. Stačí sa poobzerať okolo seba. Možností, ako nemať niekoho rád, prípadne nenávidieť, je habadej. Nie je neobvyklé, že často ten, čo chce mať z nepriateľa a rozporov osoh, nepatrí duchom k zavádzaným. Takýto zavádzač, niekedy líder alebo pán predseda, má obyčajne rád iba sám seba a vôbec mu nezáleží na iných, ktorí na to prídu (ak na to prídu) spravidla neskoro. Ako príklad slúži pán Slota, ktorý sa bije do pŕs, že je najväčší Slovák a kresťan a pritom si v alkoholickom opojení nevie spomenúť, za čo bili jeho starého otca, musia mu našepkávať jeho súkmeňovci. Možno je pán Slota Slovák. Veď aj Slováci sú všelijakí. Jemu však ide asi len o osobný prospech a snahu upevniť si pozície na svojom straníckom piesočku, na ktorom má rozvŕzganý trón. Neodpustím si myšlienku, že by sme mali mať účinný zákon proti balamuteniu občanov, ktorý by mal prestať platiť až po tom, keď sa politická kultúra zvýši natoľko, že nad balamutením sa drvivá väčšina ľudí iba pousmeje a verejné oznamovacie prostriedky sa budú tejto téme venovať iba v uhorkovej sezóne, keď ozaj nebude o čom písať. Myslím si, že už dnes by nebolo treba dumať o tom, ako asi žije pán ohrdnutý premiér, čo hovorí slečna Malíková o vzbure na Kurilských ostrovoch a pod. Zdá sa, že napriek civilizačnému pokroku platí, že úroveň myslenia, morálka a súdnosť akoby neboli silnou stránkou značnej časti nielen našich občanov. Ak by to tak nebolo, asi by sa toľko nehovorilo o Saddámovi Husajnovi, Miloševičovi, Mečiarovi a im podobných politikoch. Nemal by ich kto podporovať a vytratili by sa ako Janko Ľupták. Pravdu povediac, neviem prečo sú niektoré staršie dámy a pár ďalších občanov ochotní demonštrovať pred parlamentom za to, aby sa dvaja poslanci nemuseli zodpovedať za svoje činy. Je to asi viera bez vlastného úsudku, zaplatený autobus a čosi k tomu. Ak by títo zvedení spoluobčania trochu pouvažovali, museli by prísť na to, že ak už tak dôverujú svojim, budú demonštrovať za to, aby sa ich obľúbenci mali možnosť očistiť pred súdom. Alebo vedia, že by boli odsúdení? V tom prípade to však nebude celkom v poriadku s ich morálkou. Takých prívržencov by som asi nechcel. Dvom poslancom to asi vyhovuje. Kto tu teda zavádza? Tomu, že sa vždy nájdu takí, ktorí sú pre kariéru a osobný prospech ochotní urobiť čokoľvek, sa nevyhneme. Čomu by sme sa však ako občania mohli vyhnúť, je podpora takýmto indivíduám. Preto by sme sa mali zamýšľať nad slovami a skutkami všetkých, ktorí boli, sú alebo chcú byť verejne činní. Niektorí môžu začať svoju kariéru s najlepšími úmyslami, pričom sa z nich časom môžu stať otcovia moci. Nechcem, aby to vyznelo tak, že čestní politici neexistujú. Opak je pravda. Politická scéna nie je čierno-biela a často si musí občan volič vybrať z toho, čo sa mu ponúka a zvoliť relatívne lepšiu alternatívu. Možno to tak bude aj v druhom kole prezidentských volieb. Raz som sa svojho známeho s maďarským priezviskom, člena Matice slovenskej, veriaceho kresťana spýtal, či je skôr človek, alebo Slovák. Odpovedal, že je v prvom rade Slovák. Znamená to, že buď poprel svoju vieru, alebo kresťanské presvedčenie iba predstieral. Vtedy mi napadlo, čo keby sa tak zrušili národnosti a zostala by iba štátna príslušnosť? Jedna možnosť zavádzania dôverčivých by odpadla. Možno profesionálnym zavádzačom by to asi nevadilo, lebo majú veľa ďalších možností. I tak ma pokúša predstava, na čom by si asi taký ortodoxný nacionalista zakladal kariéru. Nezostáva nám teda nič iné, iba sa spoločne snažiť, aby bolo tých oklamaných čo najmenej. Všeobecný recept, ako to dosiahnuť, nemám. Zrejme bude musieť zapracovať každý sám na sebe.

KAROL HRDLIČKA,

Bratislava