Slovenská televízia nás zaplavuje výlučne americkými filmami, seriálmi a programami, ktorých množstvo sa približuje k neuveriteľnému absolútnu. Akoby neexistovala kultúra iných národov, dokonca akoby neexistovala kultúra Európy. Vnucuje nám to najplytkejšie a najúbohejšie zo sveta kultúry. Kam sme to dospeli? Sú dnes našimi hodnotami potoky krvi, surové bitky, vraždy, hrubosť, krutosť zabíjanie stupňujúce až do sadizmu? A to všetko kombinované s najhrubšímni formami sexu. Alebo sa majú stať našou civilizačnou a spoločenskou hodnotou reklamné úsmevy lacných, donekonečna sa opakujúcih nám celkom cudzích námetov? Počula som v jednom rozhovore na českom kanáli ČT 2 vyjadrenie Američanky-politologičky. Čudovala sa, ako je to možné, že ona si u nás nemôže pozrieť hodnotné filmy. Jednoducho vidí len americké. Doma vždy vyhľadávala európske filmy, ktoré človeku aj čosi dokážu povedať. Na americké nebola ochotná obetovať čas. A ja s hrôzou musím dodať, že takéto niečo neexistovalo ani v komunistickej televízii.
RNDr. VERONIKA ŠPAKOVÁ,
Bratislava
