KOMÁROM (SME - tk) - V januári tohto roku začala spoločnosť Heineken s výrobou piva značky Zlatý Bažant v maďarskom Komárome. Ročná kapacita komáromského pivovaru je viac ako 800-tis. hektolitrov piva, 10 percent z toho pripadá na výrobu značky Zlatý Bažant, zvyšok na značku Amstel.
Heineken na Slovensku vlastní 66% podiel pivovaru Zlatý Bažant Hurbanovo, ako aj 49 % akcií pivovaru Corgoň Nitra. Majoritné postavenie má aj v Amstel Hungary.
Ako pre denník SME povedal Willem Onno Jalink, obchodný riaditeľ Heineken Slovensko, na maďarský trh vstupovali s cieľom priblížiť sa regiónom, kde je značka Zlatý Bažant známa. Keďže dane a importné poplatky pri dovoze na maďarský trh sú veľmi vysoké, Heineken sa rozhodol pre výrobu značky Zlatý Bažant priamo v Maďarsku, v spoločnosti Amstel Hungary. Tá používa slovenský slad z pivovaru v Hurbanove. Cenovo sa Zlatý Bažant v Maďarsku pohybuje nad úrovňou domácich značiek a 5 až 10 percent pod cenou značky Amstel, ktorá je vedúcou na maďarskom trhu. Podiel značky Zlatý Bažant na maďarskom trhu je vyšší ako predaj všetkých českých značiek dohromady. Slovenskí výrobcovia ročne vyprodukujú 4,39 mil. hl piva, z toho viac ako 400-tisíc hl smeruje na export.
Ako pre SME povedal Michal Pramuk, výkonný riaditeľ slovenského združenia výrobcov piva a sladu, v súčasnosti vyvíjajú tlak na zníženie importných kvót piva z Českej republiky. Dovozná kvóta na rok 1999 predstavuje 532-tisíc hl piva, združenie sa usiluje o jej zníženie na 200-tisíc hl ročne. Podľa M. Pramuka sa takto usilujú obhajovať záujmy slovenských pivovarníkov, ktorí už dnes musia čeliť narastajúcej konkurencii. Pri súčasnej relatívne nízkej, iba 66-percentnej kapacitnej vyťaženosti slovenských pivovarov, vysoký dovoz piva predstavuje ohrozenie ich existencie. Ako príklad ochrany domáceho trhu uviedol M. Pramuk práve Českú republiku, kde iba 0,55 percenta z celkovej spotreby piva pochádza od zahraničných producentov. Slovenský podiel na tomto veľmi malom dovoze predstavuje asi 30 percent. Na otázku SME, prečo si tak strážime práve kvótu s Českou republikou, odpovedal M. Pramuk, že dovozy z ostaných krajín sú zanedbateľné a nie je potrebné ich upravovať kvótami.
Podľa slov Viktora Meszároša, štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva SR, prínosom výroby slovenského piva v Maďarsku je aj odber sladovníckeho jačmeňa od slovenských poľnohospodárov. Tí sú schopní ročne dodať na komoditný trh 230-tisíc ton tejto suroviny. V súčasnosti je export sladovníckeho jačmeňa obmedzený kvótou 105-tisíc ton ročne, avšak skutočná exportná schopnosť slovenských poľnohospodárov sa pri sladovníckom jačmeni pohybuje na úrovni 130-tisíc ton, dodal V. Meszáros.
V Hurbanove vyrobili minulý rok 1 mil. hl piva, časť z toho predstavovala produkcia značky Gambrinus a časť produkcia novej značky Kelt. Väčšinu produkcie umiestňujú hurbanovskí pivovarníci na domácom, slovenskom trhu, export predstavoval v minulom roku asi 10 precent, to znamená 100-tisíc hektolitrov. Vývoz smeroval najmä do krajín strednej a východnej Európy ale aj do Fínska, USA a Kanady.
