Už od ranných hodín sa pred sídlom firmy Goldfin Invest začínajú zhromažďovať desiatky nespokojných klientov. Väčšinou starší ľudia, ktorí už viac ako na seba myslia na svoje deti a vnúčatá. "Ako sme len mohli takto ľahko naletieť," pýta sa dôchodca Igor P. "Žijem už 73 rokov, prežil som od prvej republiky šesť režimov, mal som osobné skúsenosti s kolektivizáciou aj so znárodňovaním. Takto ma však nepodviedol ešte nikto," pokračuje. V búrlivej atmosfére sa striedajú slzy s hrozbami fyzickej likvidácie zodpovedných predstaviteľov firmy. Ľudia nervózne postávajú a čakajú, či konečne dostanú späť peniaze, ktoré pred niekoľkými mesiacmi či rokmi spoločnosti zverili. Bohužiaľ, dozvedajú sa iba ďalší termín. Vysoké percentuálne výnosy, na ktoré všetkých klientov nalákali, nespomína nikto. Tak vyzerá koniec jednej firmy, ktorá spravovala stovky miliónov korún svojich klientov a dnes ich nemá z čoho vrátiť.
Vývoj týchto firiem býva väčšinou rovnaký. Po založení spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akciovej spoločnosti, načo stačí jeden milión korún, respektíve v prípade s. r. o. iba 200-tisíc, sa začína masívna reklamná kampaň. Finančné produkty novovzniknutých firiem sú prezentované reklamami v najsledovanejších časoch televízií a na platených stránkach mienkotvorných denníkov. Keďže firme, ktorá nevyniká profesionalitou a serióznosťou, by ľudia svoje celoživotné úspory zrejme nezverili, spoločnosť niekoľko rokov predstiera príkladnú serióznosť. Počas tohto obdobia na základe masívnej reklamy a najmä dobrých skúseností prvých klientov prudko narastá počet ďalších záujemcov o investovanie. Práve z peňazí nových klientov sú spoločnosti schopné v počiatočných obdobiach uhrádzať nereálne vysoké výnosy, ktoré nie sú schopné vytvoriť. Vzniká klasický pyramídový efekt, keď iba dostatočne veľký vstup nových klientov môže zabezpečiť fungovanie firmy. Každá pyramída má však svoj vrchol, a keďže každý trh sa po určitej dobe presýti, začínajú sa objavovať prvé problémy s vyplácaním. Termíny výplat sú viackrát presúvané na neskoršie dátumy. So stúpajúcou nervozitou klientov, z obáv o svoje väčšinou celoživotné úspory, stúpa aj agresivita ľudí, až jedného dňa nájdu iba prázdne priestory spoločnosti. Okrem trestného oznámenia im už nezostáva nijaká iná alternatíva, ako riešiť svoj problém. Ani eventuálne uvalenie väzby na zodpovedných pracovníkov či konateľov im už ich peniaze nevráti. Vďaka činnosti konateľov už totiž nie je peniaze z čoho vracať. "Nerozumiem, že na svete sú ľudia, ktorí dokážu žiť z utrpenia tých najchudobnejších. Na 150-tisíc korún, ktoré som firme zveril, som pracoval 53 rokov. Malo to byť veno pre vnučku, ktorá sa budúci mesiac vydáva. Čo jej dám teraz, keď mi už nič nezostalo?" pýta sa dôchodca Igor P. Maroš Baľo
