čnil od 22. do 27. apríla. Hlavnú prémiu medzinárodnej poroty dotovanú sumou 5000 mariek si podelil nemecký film Vacancy (réžia Matthias Müller) a estónsky príspevok Külla Tuli (Jaak Kilmi). Porota filmových kritikov Fipresci udelila svoju cenu mexickej snímke En el espejo del cielo (Carlos Salces), ekumenická porota rozhodla v prospech francúzskeho filmu Adieu monde ou l`histoire de Pierre et Claire (Sandra Kogutová), porota Medzinárodnej federácie filmových klubov ocenila ďalší francúzsky film La lettre (Michel Gondy) a napríklad detskej porote sa najviac páčila americká snímka Bunny (Chris Wedge). Nemecký festival krátkych filmov patrí medzi tradičné a rešpektované prehliadky. V 50. rokoch bol zameraný na domácu kinematografiu, v 60. rokoch sa tu "ohriali" tvorcovia československej novej vlny, neskôr festival výrazne pomohol autorom z celého sveta, ktorí "myslia krátko" - postupne totiž mizli kanály na uplatnenie ich tvorby. V kinách sa začalo premietať bez "predfilmov", krátkym filmom začal konkurovať videoklip a animované filmy prevzala hollywoodska výrobňa. Ako je to dnes? "Festival v Oberhausene chce vyváženosť medzi tradíciou a inováciou," hovorí jeho progresívny mladý riaditeľ Lars Henrik Gass. "V tom, čo robíme, sa neusilujeme o žiadny populizmus, čo je vzrušujúce. Zároveň udržujeme vedomie súvislostí, ktoré nie je tradicionalistické." Skutočnosť, že festivalu patrí jedno z porúrskych miest, nie je náhoda. V Porúrí oddávna chýbalo to, čo sa zvyčajne nazýva "vysokou kultúrou", pretože priemyselné zóny priťahovali úplne špecifický druh obyvateľstva. Porúrie však dnes zaznamenáva rýchly odliv z priemyselného srdca Nemecka a orientuje sa stále viac na sféru služieb. Napríklad v Dortmunde tento rok začnú budovať komplex Ufo, ktorý bude zároveň dopravným, nákupným a zábavným centrom. V Oberhausene dokonca už niečo také existuje: v bývalej priemyselnej časti v štvrti Neue Mitte vznikol obrovský tematický park Centro. A tak festival zostáva na križovatke medzi dvoma neznámymi. Nie nadarmo bol na filmovom plagáte znázornený baník s kahanom a so začiernenou tvárou, ktorý sa rozhliada, kde to vlastne je.