iča a kritizovali Severoatlantickú alianciu, táto koncepcia sa začína narúšať. Nedalo sa vystačiť iba s ukazovaním obrázkov z bombardovaného Belehradu či Nového Sadu - na obrazovky ruských televízií sa dostávajú aj zábery o príšernom utrpení naďalej surovo likvidovaných a z ich vlastných domovov vyháňaných kosovských Albáncov. Časť ruských politikov berie na vedomie aj kritické slová niekdajšieho srbského disidenta, dnes podpredsedu juhoslovanskej vlády Vuka Draškoviča o tom, že Belehrad by mal Srbom povedať pravdu. A tak sa do týchto dvoch štrbiniek snaží vpratať aj oficiálna ruská propaganda so svojou predstavou o vyriešení konfliktu. Nie náhodou vyslali Američania do Moskvy Stroba Talbotta, námestníka Madeleine Albrightovej, ministerky zahraničia. Talbott pozná celkom slušne ruské pomery: sedem rokov pracoval v Moskve ako reportér prestížneho amerického magazínu Time a ovláda aj ruštinu. Od výsledku jeho diplomatickej misie sa preto očakáva prelom v terajšej slepej uličke, do ktorej sa konflikt dostal. Lietadlá NATO môžu bombardovať Juhosláviu niekoľko ďalších týždňov a pripraviť ju o možnosť akéhokoľvek fungovania. Miloševič je vo svojej spupnosti schopný nechať krajinu hospodársky vykrvácať, len aby vyšiel z konfliktu síce veľmi doráňaný, ale predsa len ako hrdina…

Pravdaže, môže sa zachrániť v bunkroch vybudovaných ešte Titom počas studenej vojny, lenže napokon sa môže stať, že "jeho" krajina zostane na dlhé roky nevládna a medzinárodne izolovaná. Ak nie je sám schopný porozumieť realite, musia to za neho urobiť iní. Jeho mocenské postavenie do určitej miery narušil práve Vuk Draškovič, ktorý pochopil, že Juhoslávia nemôže NATO poraziť. Miloševičovu zvrátenú politiku môžu nasmerovať na koľaje akej-takej reality Rusi. A to je hlavná úloha diplomatickej misie Albrightovej námestníka. Zvrat v pomeroch sa neodohráva za Miloševičovým chrbtom, ale pred jeho očami. A tak by kombinácia sily a diplomacie mohla posledného európskeho diktátora priviesť k rozumu a neriskovať osud už aj tak oklieštenej federácie, z ktorej napokon môže zostať iba Srbsko. A to by bola už iba malá kôpka piesočku, na ktorej by si mohol Miloševič "hrať" svoj sen o veľkom Srbsku. Aby to pochopil, stačí málo: pozrieť sa otvorene do očí jasným faktom. MICHAL HAVRAN