Prvá otázka: Prečo podniky prepúšťajú? Po prvé - sú vytunelované a krachujú. Sem patria podniky, ktoré by v zásade mohli byť úspešné, ale museli by mať normálnych majiteľov. A za to, že sa majiteľmi firiem stal celý rad tunelárov, môže len a len bývalá vládna koalícia. Každý, kto sa tomu čo i len potichu prizeral. Je tu však aj druhá príčina - podniky nie sú konkurencieschopné, nedarí sa im predávať výrobky a krachujú. Bez toho, že by ich niekto tuneloval (zväčša len preto, že sa zobudili až v dobe, keď už v ich firme nebolo čo tunelovať), idú na mizinu. Aj so zamestnancami. Dôvodov straty konkurencieschopnosti je niekoľko - po prvé je to podkapitalizovanosť ekonomiky. Peniaze mohli vtiecť do SR dvoma spôsobmi - ako pôžičky a ako investície. Ten prvý odmietlo Slovensko v roku 1995, keď v privatizácii odmietlo zahraničných investorov. Ten druhý sme využívali až príliš masívne, ale vinou neefektívneho využitia, relatívne vysokých úrokov a oslabovania koruny nám teraz zahraničné pôžičky prinášajú samé negatíva. Kto môže za "vyhostenie" zahraničných investorov, za neefektívne použitie prostriedkov z pôžičiek a za destabilizáciu ekonomiky, ktorá sa prejavila stratou stability koruny? Opäť bývalá vládna koalícia.

Treba si však uvedomiť jednu základnú vec. Strany bývalej vládnej koalície nie sú ani žiadni ufóni, ani nejaké kočovné kmene, ktoré by prišli do tejto krajiny bez želania jej obyvateľov. Teda väčšiny obyvateľov. Práve v tom by malo byť najväčšie poučenie súčasného krízového stavu v oblasti nezamestnanosti. Tu sa skutočne ukázalo, že vo voľbách rozhodujeme sami o svojej budúcnosti. Politici síce hovoria o všelijakých ideách a smeroch, o národných, štátnych, spoločenských či globálnych záujmoch. Vo voľbách však nerozhodujeme o tom, ale sami o sebe. Prejavuje sa to oneskorene, ale o to tvrdšie. Pokiaľ nám stále budú vládnuť tí, ktorí sa dobre počúvajú a nie tí, čo vedia niečo robiť, nikdy nám nebude lepšie. DUŠAN DEVÁN