BRATISLAVA (SME - and) - Medzi zamestnancami nemocníc vládne nervozita, vzájomné vzťahy sú napäté, lekári nemajú čím liečiť, rovnako pracovné prostredie je už neúnosné. "Operačné sály sme nemaľovali ani nepamätáme, rovnako aj ostatné priestory, hoci podľa noriem by sa to malo robiť, myslím, každé dva roky," povedal nemenovaný lekár bratislavskej nemocnice a rovnaká situácia je v prevažnej väčšine slovenských nemocníc. Na Kramároch, kde mali ani nie tak dávno problémy s utesnením okien v detskej nemocnici, by okná potrebovali vymeniť aj vo vedľajšej nemocnici s poliklinikou. V malackej nemocnici sa zasa, podľa slov jednej zo zdravotných sestier, zbierajú zamestnanci pravidelne po päť korún, aby sa mohol nakúpiť toaletný papier. Aj takýto dopad mal na zdravotníctvo vyhlásený krízový stav, počas ktorého sa peniazmi šetrilo, kde sa dalo. "Finančná situácia je zlá už od roku 1997. Viacerí dodávatelia, či už liekov, alebo zdravotníckeho materiálu, skrachovali, prípadne sú v likvidácii. Nezvládli dlhé čakacie lehoty, podľa zmlúv je splatnosť 60-90 dní a my sme počas roku 1998 mali skutočnú lehotu splatnosti až 300 dní. Sľubovali sme im to, čo sme mali v zmluvách so zdravotnými poisťovňami. Tie však dávali zdravotníckym zariadeniam len obmedzený objem finančných prostriedkov. Ani súťaže na dodávateľov nemôžeme robiť tak, ako to ukladá zákon, pretože pre lehoty splatnosti faktúr by sa nám na ne nikto neprihlásil. Musíme brať to, čo je, firmy ochotné čakať," uviedol prezident Asociácie nemocníc Slovenska MUDr. J. Benčat. Podľa analýz asociácie sa v minulých rokoch zvyšovali aj tzv. neproduktívne náklady ako penále a pokuty. Tým v roku 1998 prišlo 86 slovenských nemocníc o vyše 800 miliónov korún.