Jediný spôsob a jediný prostriedok, ako vytlačiť Albáncov z Kosova, je brutálna sila organizovanej štátnej moci, v ktorej Srbsko vždy malo dominantné postavenie. "Ak sme od roku 1912 doteraz nedosiahli úspech v našom boji proti nim, môžeme sa hnevať len na seba, lebo sme nevyužili túto moc, ako sme mali," napísal profesor filozofie Belehradskej univerzity Vaso Čubrilovič v práci Odstránenie Arnautov (Albáncov) už v roku 1937. Francúzsky denník Le Monde z nej uverejnil niekoľko úryvkov.

Čubrilovič sa stal srbským hrdinom za to, že v roku 1914 v Sarajeve zorganizoval atentát na následníka trónu Františka Ferdinanda. "Susedstvo Albánska ich národné uvedomenie oživuje sa ak si s nimi nevyrovnáme svoje účty v želanom čase, o 20 alebo 30 rokov budeme musieť čeliť urputnému iredentizmu," konštatoval Čubrilovič už v roku 1937. "Zásadná chyba kompetentných úradov toho obdobia (po roku 1918) spočívala v tom, že zabudnúc, kde sú, na pohnutom a krvavom Balkáne, sa usilovali vyriešiť hlavné etnické otázky západnými metódami. Kým všetky balkánske krajiny sa od roku 1912 rozhodli alebo práve riešia otázky národnostných menšín transferom obyvateľstva, my sme sa držali pomalých alebo nešikovných metód postupnej kolonizácie. Výsledky boli veľmi negatívne. Bez pochýb základný dôvod neúspechu našej kolonizácie spočíva v tom, že naše najlepšie zeme ostali v rukách Albáncov. Najlepší možný spôsob, ako uskutočniť rozsiahlu kolonizáciu v týchto oblastiach naším živlom, je zmocniť sa pôdy Albáncov," píše sa v štúdii.

"Na realizáciu masívneho transferu obyvateľstva treba ako prvú podmienku vytvoriť primeranú psychózu, čo sa dá urobiť mnohými spôsobmi. Najskôr treba evakuovať dediny, potom mestá. Dediny sú kompaktnejšie, a preto znamenajú väčšie nebezpečenstvo. Nesmieme sa dopustiť chyby a premiestniť len chudobné obyvateľstvo, stredná a bohatá vrstva predstavujú chrbticu celého obyvateľstva a práve tie treba prenasledovať a premiestniť. Keď sa vytvorí psychóza evakuácie, treba urobiť všetko možné na evakuovanie celých dedín alebo aspoň celých rodín," písal Čubrilovič v roku 1937.

Koncom druhej svetovej vojny Čubrilovič v správe maršálovi Titovi v októbri 1944 napísal: "Naše menšiny nie sú nebezpečné počtom, ale geografickou polohou a stykmi s národom na druhej strane hraníc. Len etnická čistota môže zaistiť mier a pokrok zväzovej a demokratickej Juhoslávie." Vaso Čubrilovič zomrel v roku 1990. (TASR)