VLADIMIR NABOKOV a jeho dielo: Narodil sa roku 1899 v Sankt-Peterburgu, od roku 1919 žil v exile, najprv v Berlíne, potom v Paríži a od roku 1940 v Spojených štátoch, kde prednášal ako profesor ruskej a európskej literatúry na univerzitách v Stanforde a na Harvarde a zároveň sa zaujímal o vedecký výskum blanokrídleho hmyzu. V roku 1960 sa usadil vo švajčiarskom Montreux, kde žil až do svojej smrti - 2. júla 1977 zomrel v nemocnici v Lausanne. Až do roku 1940 písal rusky. Od románu Skutočný život Sebastiana Knighta (1941) anglicky. Romány: Mášenka (1926, preložil do angl. 1970), Kráľ, kráľovná, horník (1928, prelož. roku 1968), Lužinova obrana (1930, prelož. 1964), Víťazstvo (1932, prelož. 1971), Smiech v tme (1933, prelož. 1960), Dar (1937-38, prelož. 1963), Pozvanie na popravu (1938, prelož. 1959), Oko (1938, prelož. 1965), Talent (1939, prelož. 1986), Skutočný život Sebastiana Knighta (1941), Lolita (1955), Pnin (1957), Bledý svit (1962), Ada (1969), Priezračné veci (1972), Pozri na harlekýna! (1974). Posledným románom bola Originálna Laura, ktorá zostala nedokončená a obsahuje okolo 50 strán textu. Okrem toho vydal osem poviedkových súborov, osem básnických zbierok, deväť divadelných hier, esejistické práce, ako aj autobiografiu pod názvom Prehovor pamäť (1951). Do ruštiny prekladal anglických a francúzskych autorov.
"Som americký spisovateľ, narodený v Rusku, so vzdelaním v Anglicku, kde som sa zahĺbil do štúdia francúzskej literatúry ešte pred tým, ako som sa na pätnásť rokov presťahoval do Nemecka. Moja hlava hovorí po anglicky, srdce po rusky a ucho po francúzsky." Slová slávneho spisovateľa Vladimira Vladimiroviča Nabokova z jeho spomienkovej knihy Prehovor pamäť, ktorú napísal už ako päťdesiatdvaročný (!), azda najviac vystihujú schizofréniu autora škandalóznej Lolity. Pre niektorých bol kľúčovou postavou svojej literárnej generácie, pre iných cynický pedofil, ktorý narcisticky exhibuje so slovami. Už samotný dátum spisovateľovho narodenia je v zajatí Nabokovových mnohoznačností. Jeho narodeniny pripadajú na 10. apríl 1899 (v Sankt Peterburgu) - avšak podľa starého juliánskeho kalendára, preto správny dátum znie 22. apríl. Po zavedení gregoriánskeho kalendára v Rusku sa ale všade uvádza 23. apríl. Tento dátum, ostatne, uvádzal aj sám V. Nabokov, pretože "v ten deň sa narodil i ďalší slávny človek - William Shakespeare". Z jeho pôvodu je isté len to, že bol prvorodeným synom významného ruského liberálneho politika a právnika Vladimira Dmitrijeviča Nabokova (1870 - 1922), ktorý sa hlásil k rodovej ruskej aristokracii, a čo sa týka spisovateľových potomkov, aj to, že mal s emigrantkou V. Slominovou jediného syna Dmitrija, ktorý sa narodil 10. mája 1934. V súčasnosti žije Dmitrij Nabokov vo švajčiarskom Montreux, kde posledných sedemnásť rokov svojho života strávil aj jeho otec. Dmitrij spočiatku skúšal kariériu automobilového pretekára a operného speváka, potom sa ale venoval prekladom mnohých otcových anglicky napísaných diel do ruštiny (!) a taliančiny. "Môj otec nebol jednoduchá povaha, no nemôžem tvrdiť, žeby to bol vyslovený čudák, ktorý s obľubou chytal motýle len preto, aby sa odlíšil od okolitej spoločnosti," spomína v rozhovore pre SME D. Nabokov. "Najhoršie to s ním bolo, keď písal knihu. Vtedy sa na dlhé dni zatvoril do svojej izby a počas svojich občasných návštev tohto sveta bol značne nevrlý. Keď však prácu skončil, zišiel po schodoch dole a víťazoslavne zvolal: Ideme do prírody! A potom vedel byť nekonečne pozorný, i keď aj medzi svojimi obľúbenými chrobákmi neprestal myslieť na svoj ďalší román či poviedku, pričom si každý nápad zapisoval na svoje neodmysliteľné kartičky."
Meno Vladimira Nabokova sa takmer automaticky spája s jeho kontroverzným románom Lolita, ktorý napísal po anglicky v Spojených štátoch roku 1955, no vydal ho v Paríži. Román o "love story" štyridsaťročného profesora Humberta k štrnásťročnej nevlastnej dcére Lolite vydal v prudérnej Amerike až o tri roky neskôr. Roku 1961 Lolitu sám prepísal na scenár, za ktorý získal aj oscarovú nomináciu. "Od otca viem, že román nebol myslený ako provokácia. To by bolo pre neho veľmi málo. Možnože niektorých ľudí pobúril, no každopádne sa už vtedy stretol s veľkým ohlasom a dnes je považovaný za americkú klasiku," hovorí D. Nabokov. "Samozrejme, množstvo režisérov po Kubrickovi zneužilo Lolitu na takmer pedofilnú pornografiu, no s tým už otec nemal nič spoločné. Priznám sa, že ani posledné filmové spracovanie režisérom A. Lynom (v hlavných úlohách s J. Ironsom a D. Swainovou - pozn. red.) mi príliš nevoňalo, i keď mu nemožno priznať istú snahu o kultiváciu príbehu a držanie sa predlohy. Možnože Lolita najviac preslávila otca, no myslím si, že Lolita nie je typický Nabokov. Kvalitné sú knihy z jeho ruského obdobia, keď písal pod pseudonymom V. Sirin - najmä román Pozvanie na popravu. Zo švajčiarskeho obdobia by som vyzdvihol Bledý svit a román Ada, ktoré možno slovenský a český čitateľ príliš nepozná. Tam sú jeho spisovateľské hry azda najviac ritualizované, v ktorých slovo nadobúda svoj skutočný význam len v úvodzovkách. Bol to veľký ironik, ktorý sa vysmieval všetkým patetickým vyhláseniam o svedomí spisovateľa. V zahraničí nikdy nesmútil za Ruskom. Naopak, holdoval americkému spôsobu života. Na druhej strane zase vo veľkom množstve využíval princípy ruskej slovesnosti a v súlade s tradíciou vyznával teóriu o večnom zasiahnutí človeka reálnou situáciou. Tak si vyberte. Neskromne si však myslím, že pamäť jeho diel presiahne aj ďalšie storočie."
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
