ia a hercov východoslovenských divadiel. "Divadlo chceme udržať, ľudia si naň zvykli, fandia nám, no sme v bezmocnej situácii chudobných, ktorí čakajú na zľutovanie ministerstva kultúry," pokračuje autorka, dramaturgička a režisérka súboru, ktorý, rovnako ako ďalšie nezávislé divadlá, nedostal zo štátneho rozpočtu na tento rok nič. Piatim členom divadla dáva plat mesto (tohto roku nižší ako vlani), z neho ešte každý dáva 20 až 30 percent na prevádzku, na faxy, telefónne účty, nákup kancelárskych potrieb a pod. Pravda, treba platiť aj externých technikov, peniaze chýbajú aj na také "drobnosti", ako sú nové žiarovky či stoličky. To, že každý v divadle robí všetko - úradníkov, kulisárov, čističov kostýmov, upratovačov, je v podobných súboroch smutnou samozrejmosťou. Zháňanie sponzorov je v Rožňave ťažšie o to viac, že v meste je pomerne slabá podnikateľská sféra.

"Minimum, ktoré by nám pomohlo prežiť tento rok, je 500-tisíc, a niečo vyše milióna by nám už umožnilo napríklad aj cestovať na zájazdy." Pritom pozvaní pre divadlo, ktoré nechce byť "vecné", ale divadlom faktu, estetiky a otvorenosti, kde dominuje autorský prvok, je dosť. Zbierka ocenení z festivalov v Belgicku, Česku či vlani v Kanade, kde inscenácia Plot získala ceny za najlepšiu medzinárodnú produkciu, za najlepšiu réžiu i cenu kritiky, sa však takto sotva rozšíri.

Nenechať diváka ani na sekundu ľahostajným voči javisku - toto pôvodné predsavzatie členov divadelného štúdia Actores sa v súčasnej situácii z umeleckého kréda (pri ľahko domysliteľnom parafrázovaní) mení na apel a zúfalé volanie o pomoc.

ALEXANDER BALOGH