kosovská kríza v opozícii prosrbsko-panslavistické vášne, napísal švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung. Slovenská vláda mala kompetencie vo veci preletov rozhodnúť sama, súhlas parlamentu - ako je to napríklad v Maďarsku a Poľsku, nepotrebovala. Zvláštne je, že rozhodnutie vyjsť v ústrety NATO v Dzurindovom kabinete nepadlo jednomyseľne. Minister spravodlivosti a predseda kresťanských demokratov Ján Čarnogurský sa zdržal hlasovania, skonštatoval denník. Šéf slovenského kabinetu však mohol skonštatovať, že NATO toto gesto zhodnotilo ako dôležitý krok k členstvu v aliancii. O zámere terajšej koalície doviesť Slovensko do aliancie nie sú žiadne pochybnosti. Otvorenie vzdušného priestoru, ako sa uvádza vo vyhlásení parlamentu, je v súlade so strategickými zámermi krajiny v oblasti zahraničnej politiky. Ale hlasovanie bývalého predsedu vlády Čarnogurského poukazuje na to, že hranice v tejto otázke na Slovensku neprebiehajú tak priamočiaro ako v susednom Poľsku alebo Maďarsku. Vláda sa vyjadruje opatrne a naopak, kritika opozície voči NATO je veľmi nástojčivá. To neplatí len pre národniarov, ale aj pre Mečiarovo HZDS. Začína sa črtať otázka (samozrejme, nie po prvý raz), či HZDS v posledných štyroch rokoch vo vlastnom vládnom programe, ktorý označoval vstup do NATO za cieľ, bralo tento bod vôbec vážne. Panslavistické idey hrali na Slovensku historicky vždy dôležitú úlohu, formovali vývoj národnosti. Pohľad sa vždy upínal na Rusko ako na ochrancu malých slovanských národov a u mnohých Slovákov sa nezmenil ani v súčasnosti, uviedol NZZ. Opozičné HZDS a SNS využívajú obrazy z vojnového konfliktu na náčrt šokujúcej paralely s územiami, ktoré obývajú Maďari na južnom Slovensku, poukazujúc na fakt, že západné mocnosti sa zasadzujú za autonómiu Kosova a že sa črtá aj možnosť odtrhnutia provincie od Juhoslovanskej zväzovej republiky.