Kanadský generál John de Chastelain, ktorý je šéfom medzinárodnej komisie dohliadajúcej na odzbrojenie polovojenských skupín v Severnom Írsku, má dnes mimoriadne ťažkú pozíciu. Jeho úlohou je nájsť postup, ktorý by teroristi prijali ako východiskový na začatie odovzdávania ilegálne držaných zbraní.

Rozhodujúcou otázkou je predovšetkým odzbrojenie najväčšej teroristickej organizácie Írskej republikánskej armády (IRA). Hoci IRA opakovane vyhlásila, že zbraní sa nevzdá, vo svojom zatiaľ poslednom vyhlásení sa k tejto otázke vôbec nevyjadrila. Uviedla len, že "naše zbrane mlčia". Podľa niektorých politikov to svedčí o tom, že IRA si ponechala dvere otvorené, pričom definitívne slovo ešte nepadlo.

Do úvahy dnes prichádza niekoľko možností, ako by sa mohol celý proces odzbrojenia uskutočniť. Ostré polemiky sa pritom vedú aj o formulácie, ktoré by sa mali v tomto ohľade použiť. Požiadavky na "odovzdanie" resp. "zničenie" časti zbrojeného arzenálu IRA odmietla s tým, že to chápe ako kapituláciu. Najrozšírenejším argumentom je, že v prípade súhlasu by nastal v organizácii rozkol. Minulý mesiac radikálni členovia IRA z južného Armaghu údajne pohrozili vedeniu, že opustia organizáciu, ak by vydali čo len jeden náboj. Medzi republikánmi prevláda názor, že prípadné odzbrojenie by organizácia nemusela prežiť, keďže v moderných írskych dejinách sa nevzdala žiadna teroristická organizácia svojich zbraní. Navyše v katolíckych oblastiach, kde žijú republikáni, sa IRA považuje za armádu, ktorá v minulosti chránila obyvateľstvo pred útokmi protestantských extrémistov a tie dodnes pokračujú.

Jedným z kompromisných riešení je návrh, podľa ktorého by mali teroristické organizácie sprístupniť tajné sklady zbraní medzinárodnej odzbrojovacej komisii. Tá by potom zbrojný arzenál premiestnila do iných skladov, ktoré by zapečatila a ku ktorým by mala kedykoľvek prístup. Generál de Chastelain so svojou komisiou by takto mohol účinne kontrolovať, či zbrane skutočne mlčia. Náznaky podpory tomuto návrhu sa objavili tak v radoch unionistov, ako aj republikánov.

Nedávnu britsko-írsku deklaráciu z Hillsborough, na základe ktorej sa mali severoírski teroristi dobrovoľne vzdať časti zbraní na znak zmierenia, hlavné polovojenské organizácie odmietli. Probritská teroristická skupina Ulsterský dobrovoľnícky zbor (UVF), zastupujúca protestantské obyvateľstvo, vyhlásila, "že nevydá zbrane pre to, aby republikáni získali kreslá vo vláde". Podľa nej by mala IRA najskôr vyhlásiť, že navždy ukončila násilnú kampaň.

MARTIN MÓZER

(Autor je stálym spolupracovníkom SME)