Podľa návrhu zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky (ďalej len ŠR) na rok 1999 predstavujú celkové potreby štátneho dlhu sumu takmer 89 mld Sk, z toho:

a) potreby vnútorného štátneho dlhu sú 83,4 mld Sk,

v tom:

- splátky istín štátnych dlhopisov (ďalej len ŠD) z predchádzajúcich rokov 64,2 mld Sk,

- úhrada schodku ŠR za r. 1998 19,2 mld Sk,

b) potreby zahraničného štátneho dlhu sú 5,5 mld Sk

(bez splátok kupónov z eurobondov emitovaných v máji 1998, ktoré sú v ŠR na r. 1999 a predstavujú sumu cca 3,9 mld Sk).

Na krytie potrieb zahraničného štátneho dlhu chce MF SR použiť nasledovné zdroje:

- splátky úveru od Štátneho fondu cestného hospodárstva,

- štátne finančné aktíva,

- splátky úveru od Slovenských elektrární,

- splátky istín zo zahraničných úverov a zahraničných pohľadávok.

Zostávajúce potreby štátneho dlhu, t. j. sumu 83,4 mld Sk plánuje MF SR pokryť emisiami štátnych dlhopisov.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ťažisko štátneho dlhu Slovenskej republiky spočíva v jeho vnútornej zadlženosti, ktorá nemá v súčasnosti najmä z hľadiska splatnosti vyhovujúcu štruktúru. Je to spôsobené tým, že na krytie štátneho dlhu predchádzajúceho roku boli emitované najmä štátne dlhopisy s ročnou lehotou splatnosti. Tieto z celkového objemu emisií z roku 1998 predstavujú až 77 %, pričom treba upozorniť najmä na nerovnomerné rozdelenie splatnosti ich istín v jednotlivých mesiacoch r. 1999. Náročný na splátky bude najmä marec, júl, september a október, keď bude potrebné splatiť viac ako 10 mld Sk. Táto skutočnosť bude určite pôsobiť na zvyšovanie nárokov potenciálnych investorov na výnosy z cenných papierov, ktoré bude musieť emitent vydať, aby mohol splniť svoje záväzky.

Rezervy sú aj v štruktúre vlastníctva štátnych dlhopisov, kde tradične viac ako 80 % živých emisií vlastnia tuzemské obchodné banky, ktorých možnosti kupovať cenné papiere sú limitované ich zdrojmi. Vychádzajúc z ich obchodných plánov na r. 1999, ako aj skutočného vlastníctva štátnych cenných papierov obchodnými bankami k dnešnému dňu, je prefinancovanie celej potreby vnútorného štátneho dlhu z domácich zdrojov málo pravdepodobné.

K dnešnému dňu (23. marca 1999) vydalo MF SR spolu 7 emisií, v ktorých vyemitovalo štátne dlhopisy v celkovej hodnote takmer 16 mld Sk, čo predstavuje 19 % z plánovaného objemu. Z týchto emisií majú štyri ročnú lehotu splatnosti, zostávajúce tri sú splatné v r. 2001. Takmer 98 % štátnych cenných papierov nakúpili na primárnom trhu obchodné banky, zvyšok je vo vlastníctve obchodníkov s CP. Je nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že štátny dlh možno v r. 1999 zvýšiť o sumu schodku ŠR na tento rok, ktorá podľa návrhu zákona o ŠR predstavuje 15,0 mld Sk, na krytie tohto objemu bude tiež potrebné vyemitovať štátne cenné papiere.

Zabezpečenie plynulého splácania štátneho dlhu, ako aj zabezpečenie jeho optimálnej výšky a financovanie priebežného schodku SR si bezpodmienečne vyžadujú spoločnú stratégiu MF SR a NBS. Pri všetkých operáciách spojených s riadením štátneho dlhu bude preto zrejme nevyhnutné:

1. Naďalej pokračovať a prehlbovať dennú komunikáciu NBS s MF SR, najmä v súvislosti s predikciami potrieb vlády na krytie potrieb štátneho dlhu s vývojom deficitu rozpočtu v strednodobom a krátkodobom horizonte, ako aj v striktnom vymedzení a dodržiavaní priorít pri uvoľňovaní výdavkov štátneho rozpočtu.

2. V období väčšieho napätia pri získavaní prostriedkov na krytie splátok istín štátnych dlhopisov, ale aj na krytie schodku bežného hospodárenia ŠR aj naďalej vypomáhať Ministerstvu financií SR technickými emisiami štátnych pokladničných poukážok do portfólia NBS.

3. Pri príprave harmonogramov nových emisií štátnych cenných papierov sa zamerať na zmenu štruktúry ich splatnosti v prospech predlžovania lehoty splatnosti pripravovaných emisií. Zároveň smerovať ich splatnosti tak, aby boli rozložené na jednotlivé mesiace rovnomerne.

4. Pokúsiť sa o ovplyvnenie výšky úrokových sadzieb štátnych cenných papierov udržiavaním bankového sektora v prebytku likvidity, pokiaľ to neohrozí plnenie menových cieľov NBS, hlavne v oblasti vývoja peňažnej masy a v kurzovej oblasti.

5. Pred prípravou emisných podmienok komunikovať s obchodnými bankami v snahe monitorovať ich možnosti v súvislosti s investovaním do štátnych cenných papierov.

6. Dodržať emisný program štátnych cenných papierov a emitovať ich rovnomerne, bez ohľadu na ich momentálnu potrebu, najmä, keď sa súhrnný účet štátu úročí. Tento postup by umožnil MF SR zabezpečiť si potrebné zdroje na krytie splátok istín štátnych dlhopisov v predstihu.

7. Umožniť nepriamy vstup tuzemských právnických subjektov, ale aj zahraničných investorov na primárny trh so štátnymi cennými papiermi, t. j. umožniť, aby obchodníci s CP - tuzemci na primárnom trhu mohli nakupovať štátne dlhopisy nielen na svoj účet, ale aj na účty svojich klientov.

8. Doriešiť urýchlene otázky zdaňovania SCP vydaním opatrenia MF SR k zdaňovaniu štátnych dlhopisov vrátane tých, ktorých výnos je úročený inak ako pevnou úrokovou sadzbou.

Uvedené výpovede sú súhrnom námetov, ktoré sú dlhodobo diskutované medzi MF SR a NBS s cieľom zabezpečiť a zefektívniť bezporuchové plnenie dlhovej služby a ktoré by k tomuto cieľu mohli prispieť.

Komplexné posúdenie existujúcich možností vyžaduje hlavne, aby MF SR ako predstaviteľ štátu zodpovedný za túto oblasť predstavil ucelenú koncepciu financovania dlhovej služby, ktorá by zároveň zohľadňovala možnosti existujúceho trhového prostredia a bola v praxi realizovateľná.

Výnosy z privatizácie a ich sprostredkovaný dosah na štátny rozpočet

Účelom tejto časti je posúdiť vývoj možností využitia finančných prostriedkov z privatizácie. V spojitosti s príjmami štátneho rozpočtu je však využitie týchto prostriedkov iba sprostredkované, tzn. že príjmy z privatizácie môžu rozšíriť zdroje na podporu financovania takých aktivít, ako je bytová výstavba a rozvojové programy v ekonomike.

Odhad predpokladaných výnosov z privatizácie v súčasnom období zo strany Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR je v rozhodujúcej miere ovplyvnený:

a) návrhom novely zákona č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov, keď až po schválení vládou SR a Národnou radou SR bude upresnené, aký bude rozsah privatizovaného majetku v ďalšom období,

b) doteraz neschválenými aktualizovanými koncepciami transformácie a privatizácie majetku štátu v rezortoch, ktoré by mali byť v ďalšom období rozhodujúcimi z hľadiska rozsahu privatizovaného majetku (zdravotníctvo, štátne podniky vodární a kanalizácií, Slovenská autobusová doprava),

c) zatiaľ neukončeným prehodnotením zoznamu podnikov a organizácií zaradených a nezaradených do privatizácie.

Na privatizáciu boli navrhnuté zdravotnícke zariadenia rezortom Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR navrhuje sprivatizovať 53 podnikov typu Slovenskej autobusovej dopravy a jeden podnik Nákladnej automobilovej dopravy. Ministerstvo pôdohospodárstva SR navrhlo na privatizáciu 5 štátnych podnikov vodární a kanalizácií a 12 doteraz nesprivatizovaných ostatných štátnych podnikov. Na doprivatizovanie ponúkajú zvyškové podniky rezorty ako Ministerstvo hospodárstva SR, Ministerstvo výstavby a verejných prác SR a Ministerstvo životného prostredia SR. V súčasnosti je na privatizáciu navrhnutých celkovo 146 podnikov s majetkom v účtovnej hodnote 42,1 mld Sk.

Vzhľadom na potrebu doriešiť koncepcie transformácie a privatizácie majetku štátu v jednotlivých rezortoch a časový faktor tohto procesu Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR predpokladá celkový výnos z privatizácie v roku 1999 v objeme 122,8 mil. Sk.

Na základe požiadavky o zvýšenie príjmov z predaja privatizovaného majetku v roku 1999 ráta najmä s nasledovnými možnosťami pri nakladaní s majetkovými účasťami fondu:

- ponúknuť do výmeny za dlhopisy fondu majektové účasti v držbe fondu a započítať medzi ne i 10-percentný balík akcií Slovnaftu, a .s., ktorý by mal fond získať na základe dohody so spoločnosťou Slointegra, a. s., v celkovej hodnote cca 1200 mil. Sk.

- pripraviť na predaj niektoré majoritné balíky z portfólia fondu, resp. tie, ktoré sú v súčasnosti použité v repoobchodoch so Slovenskou poisťovňou, a. s., napr. Banka Slovakia, a. s., Slovenská plavba a prístavy, a. s., a i. - možný príjem v roku 1999 cca 700 mil. Sk,

- speňažiť predajom majetok, ktorý fond získa z odstúpenia od zmlúv - dnes sa rokuje napr. o takých spoločnostiach ako PNS, a. s., Nafta Gbely, a. s., a pod. V podobných prípadoch je potrebné mať na zreteli, že pri odstúpení od zmluvy je potrebné vykonať vzájomný zápočet pohľadávok medzi fondom a prvonadobúdateľom - predpoklad príjmov je cca 500 mil. Sk.

Uvedené analýzy sú súčasťou Posúdenia alternatívnych možností opatrení na stabilizáciu rozpočtového hospodárenia v roku 1999, ktoré minulý mesiac predložil na rokovanie Porady ekonomických ministrov podpredseda vlády SR pre ekonomiku Ivan Mikloš.