Nie je pravda, že ministerstvo kultúry argumentuje, že by v roku 1999 nebolo možné robiť zmeny, nikto netvrdí ani to, že legislatívne pravidlá možno meniť až v časovom horizonte rokov 2001 až 2002. Je pravda, že rezort má celkovo nedostatok financií, čo je spôsobené dlhodobým pretrvávaním prístupu k tvorbe štátneho rozpočtu, kde najmä finančné orgány pristupujú, pokračujúc z minulosti, k odvetviu kultúry ako k "nadstavbovej" a uplatňuje sa naďalej tzv. "zvyškový prístup", a nie tak, ako to už je pravidlom v iných transformujúcich sa krajinách, tým viac v krajinách, ktoré získali v ostatnom desaťročí štátnu nezávislosť, ako k odvetviu, ktoré je rozhodujúcim. Rozhodujúcim pre vzťah občanov k vlastnému štátu a krajine, jej tradíciám a dedičstvu, ktoré ich profilujú ako špecifickú entitu. Rozhodujúcim pre obraz krajiny v zahraničí a jej hodnoty, ktoré sú alebo môžu byť jej príspevkom pre integrujúcu sa Európu.
Po roku 1989 sa zreálnila, teda aj podstatne postupne zvýšila cena práce (mzdová oblasť, odmeňovanie) a cena režijných nákladov na udržiavanie a obnovu nehnuteľností (ceny energií, tovarov, ochrany majetku), ceny služieb a tovarov všetkého druhu, od ktorých je prirodzene závislé každé nevýrobné odvetvie. Pritom rozpočtové náklady na činnosti v odvetví kultúry sa výrazne v štátnom rozpočte nenavŕšili. To postihlo najmä inštitucionalizovanú časť kultúry, teda náklady na prevádzku štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií, ktoré zabezpečujú najmä ochranu kultúrneho dedičstva (pamiatková starostlivosť, múzejné a galerijné zbierky, knižničná sieť), prevádzku profesionálnych stacionárnych umeleckých súborov a organizácie miestnej kultúry.
Zhoršenie východiskovej situácie v roku 1999 bolo spôsobené okrem celkovo nepriaznivého stavu ekonomiky aj poklesom disponibilných prostriedkov rezortu, ktoré v priebehu roku 1998 postupne bývalá vláda navyšovala o zdroje z rezervy vlády, všeobecnej pokladničnej správy, výnosov fondu národného majetku ako súčasť populistickej politiky namierenej na mienkotvornú časť verejnosti a klientizmu smerom k lojálnej alebo aj kolaborujúcej časti kultúrnej obce. Takéto a takto zamerané prostriedky terajšia vláda jednoducho v etape schválenia štátneho rozpočtu na rok 1999 k dispozícii nemá. Navyše v takýchto metódach pokračovať nebude.
V časti kultúrnej obce sa rozšírila a istou záujmovou skupinou sa priam pestuje mystifikácia, že ministerstvo nechce odštartovať systémové zmeny už tento rok, že ich azda odkladá na roky 2001 a neskôr a podobné "informácie", ktoré nie sú ničím podložené a opodstatnené. MK SR rokovalo o návrhu rozpočtu na rok 1999 s Ministerstvom financií SR a o pretrvávajúcich problémoch a nedoriešených otázkach informovalo podrobne aj Výbor NR SR pre kulúru a médiá. Súčasťou už prebiehajúcich štrukturálnych zmien bolo a je v priebehu 1. polroku uskutočnené prehodnocovanie činnosti a štruktúry bývalých národných metodických centier a niektorých v minulosti násilne ministerstvom kultúry integrovaných kultúrnych inštitúcií. Za účasti zástupcov pluralitnej kultúrnej obce sa uskutočnili následné personálne výmeny vychádzajúce z výberových konaní (konkurzov) na obsadenie funkcií v štátnych organizáciách. Ďalej sa prepracoval systém rozdeľovania finančných príspevkov občianskym a záujmovým združeniam a fyzickým osobám (ako aj subjektom vykonávajúcim aktivity v oblasti menšinových kultúr, nezávislým umeleckým a iným združeniam tvorcov, mimovládnym organizáciám, podnikateľským subjektom v oblasti kultúry apod).
Zásadne sa zmenil prístup k rozdeľovaniu prostriedkov, o ktorých ministerstvo rozhodne výlučne na základe odporúčaní odborných grémií pre jednotlivé špecifické oblasti kultúry. Demokratický charakter rozdeľovania disponibilných prostriedkov sa vrátil aj ŠFK Pro Slovakia. Všeobecne však existuje disproporcia medzi prostriedkami ŠR, ktoré sa používajú na zabezpečenie činnosti rozpočtových a príspevkových organizácií, a "voľnými" prostriedkami, ktoré možno použiť vo forme príspevkov na konkrétne aktivity. Prostriedky viazané na inštitúcie sú však určené najmä na ochranu kultúrneho dedičstva a na ochranu majetku štátu a štát nimi napĺňa zákonné ustanovenia a ústavné práva občanov. Vo vzťahu k prostriedkom, ktoré pre kapitolu MK SR boli poskytnuté v schválenom rozpočte na rok 1999, sú naďalej veľmi vysoké nároky na mzdy, ktorých redukovanie vyžaduje nevyhnutný čas potrebný s ohľadom na nevyhnutnosť dodržiavania Zákonníka práce (tzv. odstupné), zásad politiky zamestnanosti v jednotlivých regiónoch i v rezorte a odvetví (zamedzenie nadmernému výskytu tzv. hromadného prepúšťania) a celkovú, avšak v súlade s platnými zákonmi vykonanú reštrukturalizáciu odvetvia a inštitučnej bázy rezortu.
Niekedy sa stretávam so zjednodušenou argumentáciou, že máme priveľa profesionálnych divadiel (rozumej, štátnych, t. j. financovaných zo štátneho rozpočtu), a že dokonca majú na tento rok o 60 miliónov viac než v roku 1998. Na celom Slovensku je určite menej divadiel než, povedzme, v Prahe. Niekoľko sto miliónov v roku 1998, ktoré dostali divadlá z mimorozpočtových zdrojov, niekde zakomponovali do miezd a opticky vyšší rozpočet v tomto roku často nepokryje ani mzdy, odvody a základnú prevádzku. Inak povedané, na tvorbu zostáva len celkom málo a v niektorých prípadoch nič. Práve dnes prebieha stretnutie divadelníkov s predstaviteľmi MK SR a spolu budeme posudzovať východiská z týchto problémov, ako aj koncepčné zámery do budúcnosti. V časti kultúrnej verejnosti sa vyskytuje aj nesprávna predstava, že azda možno chýbajúce prostriedky na tvorbu získať na úkor niektorých iných zložiek všeobecne "podvyživenej" kultúry, najmä na úkor miestnej a regionálnej kultúry. V tejto oblasti však podľa poznatkov kulturológov realizujú svoje kultúrne potreby až štyri pätiny obyvateľov SR. Iní si zasa predstavujú, že možno obmedziť vydavateľskú, zbierkotvornú alebo niektorú inú špecifickú oblasť kultúry. Všetky sú však potrebné, zdôvodniteľné, nevyhnutné pre kultúrny rozvoj našej krajiny
Po realizácii uvedených a ďalších opatrení (najmä rozdelenie regionálnych kultúrnych centier a znovuvrátenie právnej subjektivity väčšine kultúrnych organizácií) a po konzultáciách s personálne novosformovanými krajskými úradmi, ako aj členmi novozriadeného kolégia ministra kultúry, MK SR vypracovalo a v súčasnosti precizuje "Stratégiu rozvoja kultúry v Slovenskej republike". Koncom mesiaca bude zverejnená!
Záverom už len niekoľko viet. Som pobúrený tým, aké miesto zaberá kultúra v našom živote, a to nielen z hľadiska rozdeľovania rozpočtu. Som pobúrený tým, akým spôsobom bol celý rezort kultúry zneužitý na ideologickú propagandu mečiarizmu v minulom období. Našiel by som ešte mnoho dôvodov a motívov na pobúrenie. Uvedomujem si však, že pobúrenie nám nepomôže. A už vôbec nie nepriateľstvo medzi tými, ktorí dostanú viac, menej či dokonca žiadne peniaze. Účtovné doklady a dvere sú na ministerstve kultúry otvorené pre každého kultúrneho pracovníka či umelca. Napokon, kabáty nosíme na ramenách, nie na hlave. MILAN KŇAŽKO
minister kultúry SR