m Nálety NATO prebiehajú už tretí týždeň a koniec konfliktu je v nedohľadne. Ako vidíte ďalší vývoj v Kosove?
"S náletmi budeme pokračovať dovtedy, kým srbský diktátor Miloševič neskončí so svojou politikou vrážd a vyháňania obyvateľstva. Cieľom náletov je stiahnutie všetkých srbských vojenských a polovojenských síl z Kosova, umožniť návrat vyhnaným a utečencom z Kosova, a to garantovať mierovými zbormi, ktoré budú zostavené OSN a predovšetkým NATO."
m Nateraz má nemecká vláda tak podporu opozície, s výnimkou exkomunistickej PDS, ako aj väčšiny obyvateľstva. S pribúdajúcimi správami o početných obetiach civilistov sa situácia môže zmeniť...
"Ľutujeme všetky civilné obete, ktoré si táto vojna vyžiadala. Za všetko je zodpovedný Miloševič, Miloševič je zodpovedný za túto vojnu. Cieľom NATO je poškodiť vojenské objekty a infraštruktúru, ľutujeme všetky nehody, ktoré vzniknú v tejto súvislosti, predovšetkým civilnému obyvateľstvu."
m Podľa spolkového kancelára Gerharda Schrödera a ministra zahraničných vecí Joschku Fischera nepripadá nasadenie pozemných síl do úvahy. Ako je to podľa vás?
"Ani podľa mňa nie."
m Nemecká diplomacia teraz nalieha, aby bolo do riešenia konfliktu zapojené aj Rusko. Prečo až teraz?
"Nielen teraz, my sme stále zdôrazňovali účasť Ruska na riešení konfliktu. Rusko je dôležitý partner, aj pre NATO. Myslíme si, že Rusko hrá dôležitú úlohu v budúcej bezpečnostnej architektúre Európy a rovnako je dôležité aj pri hľadaní mierového riešenia pre Kosovo a pri vyvíjaní tlaku na Miloševiča."
m Má výzva na väčšie zapojenie Ruska niečo spoločné s nedávnou, hoci dementovanou správou, že ruské atómové zbrane majú byť opäť namierené na Západ?
"To s tým nemá nič spoločné. Máme záujem o dobré vzťahy s Ruskom, ktoré hrá aj pri konflikte v Kosove dôležitú politicko-diplomatickú úlohu."
m Predsa však, čo si o tej informácii myslíte?
"Bola to chybná správa, ktorá síce vyvolala nepokoj, ale oficiálne miesta ju dementovali."
m Kríza v Kosove silne ovplyvňuje aj nemeckú vnútropolitickú scénu. Nemeckí vojaci sa prvýkrát po 50 rokoch podieľajú na leteckých náletoch NATO, a to pod vedením koalície sociálnych demokratov a Zelených, pričom obe spomínané strany prejavovali v minulosti nespokojnosť s vyzbrojovaním NATO. Predovšetkým Zelení, ktorí vzišli z pacifistického hnutia, požadovali ešte pred minuloročnými voľbami vystúpenie Nemecka z NATO. Znamená kosovská kríza aj skúšku ohňom pre červeno-zelenú koalíciu?
"Je to určite skúška sily pre Zelených. Minister zahraničných vecí Fischer (Zelení - poz. red.) robí správnu, rozumnú, nami podporovanú politiku, ktorá zohľadňuje národné aj medzinárodné záujmy, proti čomu sú určité sily z jeho vlastného hnutia Zelených. Uvidíme, či budú také silné, že povedú k rozpadu frakcie a strany, to teraz neviem posúdiť. SPD ako strana zatiaľ prejavuje jednotu v najvyššej miere. Môžem len dúfať, že sa naďalej budú presadzovať spoločné záujmy Nemecka a NATO, pretože len jednotné NATO môže donútiť Miloševiča pristúpiť na mierové riešenie."
MIRIAM MRÍZOVA, Bonn
