nia sa po jednom či v dvojiciach so sklonenými hlavami vytrácali zo šatne a niektorí nemali pochopenie ani pre hŕbu mladých zberateľov autogramov, v domácej kabíne vládla pohoda a všetci hráči plnými dúškami vychutnávali radosť z víťazstva. Pozornosť sme upriamili na dvojicu, ktorá rozhodla. Na Martinovi Obšitníkovi, po ktorého centri padol gól, bolo poznať, že v jeho bohatej kariére bolo podobných šťastných chvíľ už viac. Ale radosť nezakrýval: "Som rád, že sa mi podarilo splniť predstavy, s ktorými ma tréner na záverečných desať minút poslal. Mal som v strede podržať loptu, kolmými prihrávkami hľadať niekoho na hrote, prípadne vyťažiť čosi zo štandardnej situácie. Pred priamym kopom som posielal do šestnástky Fera Hanca, ale postrehol som, že si ho hneď všímajú dvaja či traja Trnavčania, a tak sme si s Mišom Černegom dali znamenie, že kopnem k bližšej žrdi. Mne center vyšiel, Michal sa po lopte zdravo vrhol a hlavou ju umiestnil tak, že Susko nemal šancu." Futbalovým šťastím oplýval vedľa stojaci Michal Černega: "V zime som sa vrátil domov, do Humenného, na ihrisko som sa dostal vo všetkých jarných zápasoch, ale až proti Trnave mi dal tréner dôveru v základnej zostave. Som rád, že som sa mu za ňu odvďačil, bol to môj prvý gól v Superlige, a keďže znamenal víťazstvo nad Trnavou, mám z neho dvojnásobnú radosť. Vôbec nepreháňam, ale takéto štandardky sme v týždni s Obšitníkom na tréningoch skúšali, akoby sme tušili, že sa nám to zíde, a hľa, nielenže sa taká šanca naskytla, ale realizácia nám aj stopercentne vyšla." Rovnakú zásluhu na víťazstve Humenčanov ako strelec a nahrávač mal aj skúsený brankár Ivo Pilip, ktorý zmaril niekoľko šancí hostí. "Bolo to náročné stretnutie. Chytal som však v pohode a šťastie, ktoré chýbalo strelcom súpera, sa priklonilo na moju stranu. Bez ujmy sme prežili prvý tlak a po prestávke chlapci fantasticky zabojovali. Len aby nám to čo najdlhšie vydržalo." JOZEF ŠKUBA