m prístavom však dnes vyše 6,5-miliónová metropola Ázie, ktorá v lete 1997 prešla z britskej správy do rúk Číny, určite nie je. V mravenisku hongkonských ulíc nejednému Európanovi vykrúca nos. Mesto života i neuveriteľných kontrastov však stojí za to navštíviť. Po dvanástich hodinách v lietadle sa pred návštevníkom otvorí nový svet.

O PROBLÉM MENEJ

Vzrušujúcim zážitkom je už pristávanie lietadla. Donedávna museli piloti kľučkovať medzi mrakodrapmi v štvrti Kowloon a mnohých vraj pri pristávacích manévroch na letisku Kai Tak zalieval pot. Výstavbou supermoderného medzinárodného letiska Chek Lap Kok majú Hongkončania o problém menej. A z Kai Taku dnes usilovne budujú diaľnicu. Hongkong, to je vyše 230 ostrovov situovaných v juhovýchodnom cípe Číny, z ktorých je len 10 obývaných. Prím v nich hrajú štyri - Kowloon, Hongkong Island, Lantau a New Territories, kde vysoké mrakodrapy pribúdajú každý rok. V Hongkongu zrejme žiadnemu Európanovi zima nebude, tamojšie subtropické podnebie s 90-percentnou vlhkosťou vzduchu zaručuje od mája do októbra priemerné teploty 26-33 stupňov Celzia, od októbra do mája 14-28 stupňov. Horšie je to s dažďom, toho si Číňania, ktorí tvoria 95 percent populácie, užijú dosť. Dva milióny z nich žijú v Kowloone, 1,3 milióna na Hongkong Islande. Tento ostrov nemožno prehliadnuť. Vysoké mrakodrapy najznámejších svetových firiem sú pýchou Hongkongu. Z ostrova Kowloon k nim smeruje množstvo lodí. Cesta je veľmi lacná, stojí 2 hongkonské doláre (asi 10 korún).

KOWLOON

Centrom mestského života je ostrov Kowloon - v preklade deväť drakov. Po štyridsaťminútovej ceste autobusom z letiska sa zrazu vynorí neuveriteľný pohľad. Doslova prepchaté ulice, kde sa počas podvečernej špičky na hlavnej ulici s názvom Nathan Road dá len s problémami kľučkovať. Hongkong patrí medzi mestá s najväčšou hustotou obyvateľov na zemi, veď na ploche 1091 kilometrov štvorcových žije viac ako 6,5 milióna ľudí. Luxusné mrakodrapy ostro kontrastujú s biednymi uličkami len pár metrov opodiaľ. Sporo odetého žobráka pred elegantnou značkovou predajňou svetoznámych švajčiarskych hodiniek turista po pár dňoch prestane vnímať. Na zápach v tamojších uličkách sa však zvyká veľmi ťažko. Predavači ponúkajú nepreberné množstvo rozličných špecialít, ryby, kurčatá, prasatá, chobotnice, raky i mäsá, ktoré sa nedajú dešifrovať. Pach, ktorý polovica z nich vydáva, však mnohých odradí. Riskovať sa neoplatí. Reštaurácie či lacnejšie vývarovne sú o čosi väčšou istotou. Ani ušetriť sa na strave v meste nedá. Nanajvýš tak v McDonalde, ktorý neobišiel ani tento kút planéty. Neochutnať hongkonské špeciality by však bolo hriechom, hoci pre Slováka to nie je vôbec lacné. V hoteloch vyjde kompletné menu na 200 HK$ (okolo

1000 Sk), na ulici sa dá najesť za 300 korún. Problém však môže spôsobiť aj samotné konzumovanie, príbor vo viacerých podnikoch totiž neponúkajú, treba si zvyknúť na paličky.

HONGKONG ISLAND

Z Hongkong Islandu, ktorý obýva o 700-tisíc ľudí menej ako Kowloon, je najkrajší výhľad na mesto. Stačí sa viezť 8 minút električkou Peak Tram a vyviezť sa na Victoria Peak, ktorý leží 554 m nad morom. Už jazda je neopakovateľná, cestou k vrcholu vozidlo stúpa pod takým strmým uhlom, až má pasažier pocit, že svoj chrbát pevne vtlačený do dreveného operadla z neho už nikdy neodlepí. Pri ceste späť zas robí problém udržať sa, i preto električka vlastne pomaly cúva. Komu by prišla počas jazdy na chuť cigareta, môže byť nemilo prekvapený, za jednu je pokuta 5000 HK$. Fajčenie je na mnohých miestach prísne zakázané, i keď viacerých domácich možno stretnúť s cigaretou v ústach. Podstatne vyšší je však výskyt mobilne telefonujúcich. Hongkong dokonale ovládla mobilová kultúra, ulica v niektorých chvíľach pripomína telefónnu ústredňu. Mobil má v meste vari každý, na ulici ho ponúka každý druhý obchodík. Najrôznejšieho tvaru i značky. Turista sa môže stať dokonca svedkom, ako ho trúchliaci na pietnych miestach obetujú spolu s inými vecami v papierových vreciach, aby nebohému na druhom svete nechýbal. Prechádzka tunajším náboženským centrom a zároveň akýmsi cintorínom poskytuje viac neopakovateľných pohľadov. Pri schránke s menom nebožtíka neležia len kvety a vonné tyčinky, ale aj pomaranč, jablko či dokonca poriadny kus upečeného kuracieho krídla.

Jednou z atrakcií Hongkong Islandu je Aberdeen - kedysi tichá zátoka, kde dodnes prežíva na malých loďkách pár rybárov. Hoci vedľa nich už vyrástli vysoké činžiaky, svoje malé domovy odmietajú opustiť. Výnimkou z neuveriteľného neporiadku v zátoke je Jumbo, jedna z najluxusnejších plávajúcich reštaurácií sveta s množstvom morských špecialít za poriadne mastné sumy. K Jumbu sa dá dostať len na člne. Najatraktívnejšie je to večer, keď je na farbami ihrajúci podnik najkrajší pohľad. Rovnako ako na celý Hongkong Island s fascinujúcimi mrakodrapmi Bank of China či Hongkong Bank Building.

LANTAU ISLAND

Lantau Island sa dostal do povedomia najmä supermoderným letiskom, najväčšou atrakciou ostrova je však budhistické centrum Po Lin Monastery so svetoznámou bronzovou sochou Budhu, najvyššou a najväčšou na svete. Je vysoká 26 metrov, váži 202 ton a na vrchol vedie 268 schodov. Jej stavba trvala viac ako desať rokov a stála 70 miliónov hongkonských dolárov. Sprístupnili ju v roku 1993 a aj pre Číňanov je stále lákadlom. Potvrdzovali to húfy ľudí počas našej návštevy v čase majstrovstiev sveta v plávaní cez veľkonočné sviatky. K soche vedie jediná úzka cestička, kde pri stretnutí dvoch vozidiel musí jedno zastať a uvoľniť cestu. Hoci to z konečnej metra Tung Čung k Budhovi nie je ďaleko, cesta autobusom trvá takmer hodinu. Scenéria je však úchvatná, človeku sa nechce veriť, na akom neprístupnom mieste ju dokázali vystavať. Všetko však pochopí, keď bude chvíľu sledovať pracovné tempo tunajších obyvateľov. Aj na relatívne stále málo obývanom ostrove Lantau rastú mrakodrapy ako huby po daždi. Obyvatelia tretieho najväčšieho finančného centra sveta robia veľmi tvrdo, 40-hodinový pracovný týždeň tu často neplatí. Mnohí pracujú aj 70 hodín. Energiu potom naberajú vo veľkých zábavných a oddychových parkoch či pri nakupovaní, ktoré je popri dostihoch najväčšou víkendovou záľubou Číňanov. Kúpa a predaj, to je v Hongkongu rituál. Treba sa vedieť jednať. Tovar je rôznorodý, kupujúci často ani netuší, na akú mačku vo vreci sa práve ulakomil. Originálne a lacné cédečko známeho speváka? No problem, po jeho spustení sa však z CD prehrávača rinie obľúbená skladba v podaní hongkonského speváckeho talentu.

NA SKOK DO ČÍNY

V Hongkongu je čo obzerať, no vcelku jednoducho sa dá odskočiť aj do Číny. Víza do 1,9-miliónového Šenženu hneď za hranicami, ku ktorým vlak z Kowloonu dorazí za 40 minút, sa dajú vybaviť aj priamo na priechode. Víza do najľudnatejšej krajiny sveta vyjdú na 100 HK$. Atrakciou Šenženu sú miniatúry najväčších stavieb Číny a ukážky ľudovej kultúry, umenia a architektúry na ploche viac ako 200-tisíc metrov štvorcových. Prechádzka 24 modelovanými dedinami s pravými obyvateľmi nie je lacná, stojí však za to. Šenžen ponúka aj zmenšeniny najväčších stavieb sveta v rozľahlom areáli s názvom Window of the World, len pár minút chôdze delí maketu čínskeho múru od parížskej Eiffelovky alebo Sochy slobody v New Yorku. Šenženskí predavači sú oveľa dotieravejší ako hongkonskí, u ktorých cítiť európsky vplyv. Stačí sa dlhšie zadívať na ponúkané čačky-mačky, a neodbytných predávajúcich sa už človek nezbaví. Aj v Číne pokračuje výstavba vežiakov rýchlym tempom, i keď výšku tých hongkonských nedosahujú. Tým je "voňavý prístav" a jedno z najväčších obchodných centier sveta jedinečné. RASTISLAV HRÍBIK, Hongkong