Na rozdiel od pompéznej návštevy čínskeho prezidenta Ťiang Ce-mina v USA pred dvoma rokmi sa historická návšteva predsedu vlády Ču Žung-ťiho zaobišla bez ovácií. Čínsko-americké vzťahy sa v uplynulých mesiacoch zhoršili v dôsledku niekoľkých škandálov, z ktorých najzávažnejším bolo obvinenie Pekingu z krádeže vojenského tajomstva. Ču, ktorý má v Spojených štátoch dobrú povesť, sa usiloval predovšetkým lobbovať za členstvo Číny vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Všetky nádeje na jej skoré prijatie však stroskotali na odmietavom postoji Washingtonu.
Čína sa už 13 rokov usiluje o návrat do tejto medzinárodnej organizácie, z ktorej vystúpila v roku 1950, krátko po tom, ako sa k moci dostali komunisti. Intenzívne rokovania vyjednávačov pokračovali aj vo Washingtone, kde došlo k zhode v otázke obchodu s poľnohospodárskymi produktmi. Výsledkom je zmluva, podľa ktorej Čína súhlasí so zrušením dlhotrvajúceho zákazu dovozu obilia zo siedmich štátov a citrusových plodov zo štyroch amerických štátov. Veľmoci sa však nedokázali zhodnúť na odbúraní čínskych colných bariér, čo bola jedna z kľúčových otázok.
V čase množiacich sa útokov na adresu Číny americký prezident Clinton, ktorý je zástancom zlepšovania vzťahov medzi Pekingom a Washingtonom, varoval, aby Spojené štáty vo vzťahu k Číne neskĺzli k praktikám studenej vojny. Mnohí americkí politici totiž vnímajú Čínu ako potenciálneho súpera, ktorý by mohol v budúcnosti ohroziť súčasné výsadné postavenie USA. Vodca republikánskej väčšiny v Senáte Trent Lott napríklad spochybnil užitočnosť členstva Číny vo WTO s tým, že to nezmení "lúpežné obchodné praktiky" Číny. Poukázal pritom na to, že za posledný rok dosiahol obchodný deficit USA s Čínou rekordných 57 miliárd dolárov.
Napriek tomu, že čínskemu premiérovi sa nepodarilo dosiahnuť celkovú dohodu v otázke vstupu Číny do WTO, obe strany si vyjasnili niektoré otázky, ktoré brzdia pokrok vo vzájomných vzťahoch. Bill Clinton sa síce nevyhol kritike čínskeho vedenia za represívne akcie proti jednotlivcom z radov opozície, súčasne však zdôraznil, že je v záujme USA viesť voči Číne angažovanú politiku, podporujúcu potrebné demokratické zmeny. Ču Žung-ťi v tejto súvislosti vyhlásil, že neexistuje žiadny čínsko-americký problém, ktorý by sa nedal vyriešiť priateľskými rokovaniami. Znamená to, že napätie medzi oboma štátmi sa zmiernilo a vzájomný dialóg medzi USA a Čínou, ktorý sa začal pred dvadsiatimi rokmi, bude ďalej pokračovať. MARTIN MÓZER
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
