Po prvý raz v histórii slovenskej ligy nemala Trnava, keď hrala doma, návštevu kola. V anjelskej bašte, kde lietali návštevy dlhé roky nad desaťtisíc dúfajúcich aj vykúpených duší, klesli dlhodobo pod túto, na slovenské pomery magickú, hranicu. Slovan Bratislava vyhral jedenáste stretnutie v lige po sebe na domácom trávniku, má impozantné skóre 29:4, teda dá takmer tri góly na zápas, ale návštevnosť sa v priemere nevyšplhala na päťtisíc ľudí na stretnutie. V 3. kole s Humenným mal návštevu kola s 5840 divákmi, v 19. v derby s Interom, ale tiež pod desaťtisíc, iba 9202 platiacich. Na majstra 1. FC Košice chodia už niekoľko kôl najslabšie návštevy, v 9. kole, ako už niekoľkokrát predtým, oznámili návštevu iba odhadom a víťazstvo 3:1 nad Petržalkou videlo vraj 800 divákov! Návštevnosť na Interi je už niekoľko rokov Achillovou pätou tohto inak dobre hrajúceho tímu. Toto je realita návštevnosti slovenského futbalu, záujmu oň, pretože Trnava, Inter, Slovan, Košice sú na špici súťaže. Návštevy stúpli iba v Trenčíne, ktorý im šliape na päty, ale nie natoľko, aby sa z toho dali robiť ligové rekordy.
Po stretnutí Slovan - Rimavská Sobota domáci tréner Stanislav Griga okrem iného podotkol, že na dobrý futbal musia byť dvaja. Teda dva tímy, ktoré ho chcú predviesť. Ak jedno mužstvo bráni, čo je v prípade hosťujúcich v slovenskom futbale takmer pravidlo, potom sa to druhé môže vraj aj potrhať, diváka nemá čím uspokojiť. V tom by bolo možné vysvetlenie, prečo na belasých nechodia postupne vyššie návštevy, čo by logicky zodpovedalo stálemu naťahovaniu víťaznej šnúry. Aj tomu, že Slovan po rokoch pôstu zase chce oberať najsladšie ovocie. Griga berie ustrnutie návštev aj ako svoju osobnú prehru. Možno nedocenil, že v namaškrtenom hlavnom meste, ale nielen tam, o čom svedčí aj Trnava, sa už pre diváka nestalo fetišom iba zbieranie bodov, ale pôžitok z hry. Konkurencia na satelitoch je neúprosná, aj ten, kto ich nesleduje a pozrie si napríklad televízny duel špičkových mužstiev Trenčín - Inter, sa zapovie, že na toto "live" do hľadiska nepôjde. Jednoducho, nebol v tom futbalový dynamit, ba ani len "poplašňák". Pripomeňme ešte filištínsky podarený výber jarných zápasov Superligy na obrazovke. Duely Trnava - Košice, Trenčín - Trnava, Ružomberok - Slovan a Trenčín - Inter sa skončili 0:0, v dvoch ďalších padlo po góle, z toho v derby Slovan - Inter z penalty. Čo dodať? Je to akoby naschvál, akcia proti futbalu, lebo nielenže neboli góly, ale až na malé výnimky sa aj futbal skryl pred obrazovkou. A ku Grigovmu konštatovaniu o tom, že na dobrý futbal treba dvoch, dodajme, že u nás nemáme ani jeden tím, ktorý by bol stopercentnou zárukou príťažlivého futbalu. A preto futbal nie je magnetom ani pred divákov, preto ubúdajú z hľadiska. Kruh sa uzavrel. JÁN MIKULA
