Jeden z účastníkov nedávneho snemu Demokratickej strany povedal, že si za prezidenta želá pani Magdu Vášáryovú, lebo na rozdiel od iných kandidátov nemá fašistickú, komunistickú a ani mečiarovskú minulosť. Pani Magda sa však určite kandidátkou nestala preto, čo nemá, ale stala sa ňou preto, čím bola a je. Absolventkou sociológie, známou a úspešnou filmovou a divadelnou herečkou, prvou Slovenkou, ktorá sa po novembri 1989 stala veľvyslankyňou ČSFR. Je ženou, ktorá založila a úspešne vedie Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku. Občania, ktorí jej kandidatúru navrhli, mali na to dobré dôvody. Po niekoľkých týždňoch zvažovania pani Vášáryová našla dôvod, aby ich návrh prijala.

"KEBY SOM TO VEDELA, TAK SA RÝCHLO ROZHODNEM"

Prvú ponuku, aby kandidovala za prezidenta, dostala už v roku 1991. Vtedy ju oslovil Václav Havel, o ktorom je známe, že sa rád zaoberá tým, kto by ho mal v jeho úrade vystriedať. Vtedajšia veľvyslankyňa v Rakúsku na jeho návrh vraj reagovala slovami, že "ako vtip je to rozkošné". V roku 1993 ju potom súkromne oslovil Peter Weiss, či sa nechce uchádzať o post prezidenta Slovenskej republiky. Ani v tomto prípade súhlas nedala. Po šiestich rokoch svoj názor zmenila a kandiduje. Zrejme stojí za to zistiť, prečo tentoraz nepovedala nie.

Keď si na konci minulého roka prečítala v novinách výzvu, aby kandidovala, vôbec sa s odpoveďou neponáhľala. Ako sama povedala, tri týždne sa venovala iba rodine a až potom sa začala radiť s priateľmi a poskytovať rozhovory. Vo viacerých interview, ktoré poskytla v januári či vo februári, možno nájsť zmienku, že zvažuje, či "by dnes vôbec mala šancu nezávislá osoba, ešte k tomu žena, v pomere ku kandidátom, relatívne mladá". Na otázku, či si myslí, že slovenská spoločnosť je schopná akceptovať prezidentku, pani Vášáryová odpovedala: "Keby som to vedela, tak sa veľmi rýchlo rozhodnem…" Z toho jasne vidieť, že na rozdiel od mnohých samozvaných adeptov na úrad najvyšší, jej nikdy nešlo len o pochybnú česť uchádzať sa o prvý ústavný post v štáte. Pani Magda mala a má totiž ambíciu byť vážnou a úspešnou uchádzačkou. V rozhovoroch to nikdy neskrývala, skôr naopak.

"SVOJÍM SPÔSOBOM SOM MALA PRAVDU"

Na priamu otázku, za akých podmienok je ochotná kandidovať na funkciu prezidenta, odpovedala: "Tam je jediná podmienka - dostatočná podpora občanov." Po niekoľkých týždňoch intenzívneho mediálneho života, po prvých prieskumoch preferencií usúdila, že jej šance nie sú zanedbateľné. "Keď som zistila, že aj napriek ešte neohlásenej kandidatúre, je pozoruhodný základ hlasov ľudí, ktorí by ma volili, povedala som si, toto je šanca. Ľudia mi dôverujú a je mojou povinnosťou do toho ísť." Inými slovami, Magda Vášáryová je osoba, ktorá sa berie vážne, a želá si, aby ju tak bralo i okolie. Ak sa uchádza o post hlavy štátu, tak nie preto, lebo sa jej zažiadalo kandidovať, ani nie z toho dôvodu, že si chce len takpovediac splniť svoju občiansku povinnosť, ale z toho dôvodu, že chce v súťaži o najvyššiu funkciu zvíťaziť. Nie je náhoda, že na podujatí, na ktorom ohlásila, že mieni kandidovať, odznela aj veta: "Ak si myslíte, že som prijala kandidatúru preto, že zvažujem, ako prehrám, tak ste na zlej tlačovej konferencii…"

Pani Vášáryová nestojí o blahovôľu a špeciálne ohľady - chce totiž súťažiť a vyhrať. Preto teda berme vážne to, čo robí i čo hovorí.

Je isté, že do pozornosti občanov sa nedostala pre svoje účinkovanie v skvelých filmoch režisérov Vláčila, Menzla a Hanáka, ale preto, lebo svoju profesiu opustila. Opustila ju bez ľútosti, lebo takmer po desiatich rokoch nespokojnosti so svojím povolaním mohla robiť to, čo ju uspokojovalo oveľa viac ako angažmán v divadle. V roku 1990 sa stala veľvyslankyňou ČSFR vo Viedni. Po dvoch rokoch tento post dobrovoľne opustila - na rozdiel od svojich kolegov Kukana či Chmela, nepovažovala za možné, aby na svojom pôsobisku reprezentovala nový štát, ktorý mal vzniknúť 1. januára 1993.

Od chvíle, keď sa prvý raz spomenula možnosť, že bude kandidovať na najvyšší úrad v štáte, ktorý existuje od 1. januára 1993, musela neraz odpovedať na otázku, prečo vtedy odmietla zastupovať Slovenskú republiku v Rakúsku. Magda Vášáryová často opakuje, že pred siedmimi rokmi odišla, lebo presne vedela, čo by ju čakalo. "Sama som sa vzdala diplomatickej funkcie, pretože s reprezentáciou, ktorá na Slovensku nastupovala, by som sa nevedela dohovoriť." Je to zdôvodnenie, ku ktorému nemožno mať výhrady, lebo každý diplomat v zahraničí realizuje politiku vlády a zastupuje hlavu štátu. Ak sa s nimi nevie či nemôže stotožniť, je prirodzené, že požiada o uvoľnenie. Lenže pani Vášáryová často spomína aj ďalší dôvod, pre ktorý odišla: "Ako človek pracujúci v zahraničnej politike som sa pred rozdelením ČSFR obávala, že Slovensko nebude v prvej skupine rozširovania NATO a EÚ. Svojím spôsobom som mala pravdu." Toto zdôvodnenie je zjavne aktualizačné a účelové, lebo v roku 1992, keď odišla z diplomacie, ešte nik nemohol vedieť, či sa aliancia bude rozširovať a už vôbec nie to, akým spôsobom. V tom čase sa totiž všetci vedúci politici NATO stavali k rozšíreniu aliancie prinajmenšom zdržanlivo. Vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí Roland Dumas v roku 1992 v interview pre poľský denník tvrdil, že rozšírenie bezpečnostných záruk na nové demokratické štáty východnej Európy je prakticky vylúčené, lebo Spojené štáty sú proti. K zmene postoja USA došlo až o rok neskôr - po nástupe administratívy prezidenta Clintona. V procese európskej integráce nemalo Slovensko väčšie problémy až do roku 1995. Kto o sebe hovorí, že už v roku 1992 tušil, že Slovensko nebude v prvej skupine rozširovania NATO a EÚ, povedal viac, ako naozaj mohol tušiť.

"UŽ ŠESŤ ROKOV PREDNÁŠAM"

Po odchode z aktívnej služby sa pani Vášáryová neprestala venovať európskej a svetovej politike. Aj keď ju od toho mnohí odhovárali, založila Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku, ktorá už šesť rokov združuje ľudí, čo sa zaujímajú o túto dôležitú oblasť verejného života. Spoločnosť organizuje prednášky, diskusie, konferencie, semináre a okrúhle stoly na rozličné aktuálne témy. Zásluhou jej agilnej šéfky má spoločnosť kanceláriu nielen v Bratislave, ale aj v Banskej Bystrici a Prešove a 15 ďalších klubov po celom Slovensku. Na miestne pomery je to pozoruhodný čin a človek, ktorý to dokázal, musí byť obdarený množstvom energie, organizačným talentom, ale aj početnými a užitočnými zahraničnými kontaktmi. Pre úplnosť však treba podotknúť, že v rokoch nie tak dávno minulých sa predsedníčka správnej rady tejto spoločnosti snažila byť nenápadná. Ako sama povedala - počas uplynulých šiestich rokov "som sa držala trochu bokom, pretože som nechcela vplyvnú Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku, ktorú som viedla, vystavovať zbytočným útokom". Faktom je, že na rozdiel od viacerých predstaviteľov mimovládnych organizácií, do verejných protestov proti prejavom mečiarizmu sa výraznejšie nezapájala. A ani do aktivít Grémia tretieho sektora. A takisto ani spoločnosť, ktorú viedla. To bol zrejme dôvod, pre ktorý verejnosti nebola príliš známa - prieskum verejnej mienky z februára 1996 ukázal, že spoločnosť nie je medzi štyridsiatimi najznámejšími slovenskými mimovládnymi organizáciami. Jej šéfka zasa nie je v početnom vedení Grémia tretieho sektora.

Od roku 1995 pri Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku pôsobí aj výskumné centrum - jeho analytici, páni Wlachovský, Duleba či Samson, predstavujú vo svojom odbore absolútnu slovenskú špičku. Na rozdiel od nich, pani Vášáryová, ktorá o sebe hovorí, že "už šesť rokov prednášam každý rok od USA cez Európu až po Tokio", takmer nepublikuje v odbornej tlači. Ani jedna z dvoch kníh, ktoré napísala, sa nezaoberá problémami zahraničnej politiky. Na to, aby si niekto mohol vytvoriť samostatný úsudok o odborných kvalitách kandidátky ako expertky na zahraničnú politiku, nemá dostatok relevantných podkladov, pretože ich svojou publikačnou činnosťou nevytvorila.

Súdiac podľa jej vlastných vyjadrení, pani Vášáryová má o sebe ako o odborníčke, trebárs na problematiku bývalej Juhoslávie, dobrú mienku. Na otázku, čo by robila, keby ju terajší konflikt v Juhoslávii zastihol už vo funkcii prezidenta, odpovedala: "Predovšetkým by som už niekoľko rokov, prípadne mesiacov vysvetľovala, o čo sa hrá… Ľudia musia byť informovaní, aby vedeli veci pochopiť." A dodala - "keby som bola prezidentkou, boli by sme v inej situácii", vraj práve preto, že by ľudom veci vysvetlila. K tomu sa dá podotknúť, že kto je odborník a chce vysvetľovať, vysvetľuje - aj bez funkcie prezidenta.

"PRINESIEM NOVÉ TÉMY, NOVÚ KULTÚRU"

Z početných rozhovorov, ktoré pani Vášáryová poskytla, jednoznačne vyplýva, že má presnú predstavu o tom, akú úlohu by mal prezident zohrať v zahraničnej politike. Ako povedala, "jednu z rozhodujúcich". Čo sa týka vnútornej politiky, je zrejmé, že doteraz nebola hlavným poľom jej záujmu, čo vyjadrila slovami, že na rozdiel od slovenských politikov "v posledných štyroch-piatich rokoch nebola zavalená balastom". Zo všetkých svojich doterajších vnútropolitických iniciatív si najviac cení diskusiu o zmysle funkcie prezidenta.

Je to iste vážna téma, najmä ak sa pri nej zohľadní okolnosť, že povinnosti prezidenta vyplývajú priamo z ústavy. Z profilového rozhovoru, ktorý poskytla týždenníku Domino fórum, však vyplynulo, že nepostrehla všetky zmeny, ktoré v prezidentských kompetenciách priniesol v januári schválený ústavný zákon. Na otázku, či bude využívať kontroverznú právomoc prezidenta, čiže jeho právo nevymenovať premiérom navrhnutého ministra, nepoučila redaktorov, že prezident o túto spornú právomoc už prišiel, lebo ústavný zákon zmenil článok 111, ktorý teraz znie, že "na návrh predsedu vlády prezident SR vymenuje a odvolá ďalších členov vlády". Namiesto toho odpovedala, že je diplomat a prípadným kolíziám hodlá predísť dobrou komunikáciou… Keďže táto nepresnosť nie je jediná, zdá sa, že prezidentská kandidátka venuje väčšiu pozornosť domácim pomerom, a to aj ústavným, predovšetkým v poslednom čase.

"NESMIEM BYŤ PRÍLIŠ DOMINANTNÁ"

Keď hovorila o svojich šanciach v blížiacich sa voľbách, Magda Vášáryová vyhlásila: "Nemôžem prehrať. Prinesiem nové témy, novú kultúru prejavu, nové riešenia, ktoré dovedú Slovensko k úspechu. Preto nemôžem prehrať." Vo volebnej kampani, či krátko pred ňou, je optimizmus takmer povinnosťou kandidáta. Lenže čo sa týka nových tém a nových riešení, je oveľa ľahšie ich ohlásiť, ako s nimi naozaj prísť. Ani jej predvolebný program nimi totiž príliš nehýri. Sú v ňom aj príliš všeobecné formulácie o tom, že jej cieľom je "stať sa obhajcom práv všetkých ľudí na Slovensku. Podporovať ich predstavy a životné plány a pomôcť im v núdzi". Inak vyhlásenie obsahuje zväčša notoricky známe témy o zmene atmosféry v spoločnosti, zmene obrazu a povesti republiky v zahraničí, o podpore vzdelávania a výchove mladej generácie pre život v novom tisícročí. Víziu Slovenska ako úspešnej krajiny, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou vyspelého sveta, mieni kandidátka predložiť vtedy, keď bude vo funkcii prezidenta.

Magda Vášáryová chce vykonávať funkciu hlavy štátu v štýle, akým svoj úrad zastávajú napríklad český a maďarský prezident. Chce byť garantom solídnosti a spoľahlivosti vo vzťahu k zahraničiu: "Prezident, a pozrite sa na príklady pána Göncza a pána Havla, je stabilnejším prvkom politickej scény v krajine ako členovia vlády a môže sa stať garantom až okolo 50 až 60 percent nešpekulatívneho zahraničného kapitálu, ktorý prichádza do krajiny." Sama niekedy priamo, inokedy nepriamo pripomína, že má na túto rolu najviac predpokladov a bude v nej zo všetkých uchádzačov najlepšia. Za svoju hlavnú prednosť považuje okolnosť, že je vo svete dostatočne známa - ako povedala, po správe o kandidatúre jej "telefonovali mnohí európski politici a osobnosti priamo domov s otázkou, ako by ma mohli podporiť". Na druhej strane si tiež uvedomuje, že ak sa za posledných desať rokov zaoberala len zahraničnou politikou, môže to byť jej nevýhoda, lebo "to nie je komunálna politika". A vie, že človek, ktorý v komunálnej politike dokázal, že je schopný veci vybaviť a zariadiť, je vo voličskom povedomí zapísaný viac ako ten, kto sa zaoberal subtílnejšími záležitosťami reprezentácie záujmov štátu v zahraničí. Napriek tomu si v priamej súťaži s politikom, ktorý prišiel z komunálnej politiky, trúfa. Pre rakúsky denník Kurier povedala, že musí ustrážiť jednu vec: "Nesmiem byť príliš dominantná, pretože potom môže výsledok voľby ovplyvniť efekt súcitu - v prospech Rudolfa Schustera."

Sebavedomie teda Magde Vášáryovej naozaj nechýba. Sama o sebe vo Viedni povedala, že je "nebezpečná žena" a hneď tam aj ohlásila: "Budem silným prezidentom." Lenže rozhodnutie, či sa to naozaj stane, nezávisí iba od nej, ani od tých, čo ju kandidovať vyzvali, ale od hlasov takmer štyroch miliónov oprávnených voličov. V súťaži s desiatimi mužmi nechce iba obstáť, chce v nej zvíťaziť. Všetko ostatné bude považovať za prehru. Jedno je isté, do polovice mája urobí všetko, čo je v jej silách i v silách jej štábu, aby neprehrala. Nikto však nemôže vedieť, či to bude stačiť.

MARIÁN LEŠKO