Prievidzského trénera Oldřicha Břízu nám bolo na tlačovke úprimne ľúto. Nielen preto, že ho deň predtým "ošľahol" prievan, čo mu spôsobilo zápal nervu a zložitejšie vyjadrovanie, ale aj preto, čo mu jeho zverenci v sobotu podvečer na vlastnom trávniku pripravili. No on aj napriek tomu obhajoval svojich hráčov slovami: "Za sedem minút sme mohli vyhrávať 2:0 a súboj by určite inak vyzeral. Za snahu môžem chlapcov pochváliť, ale také šance, aké sme mali, treba naozaj premieňať, lebo potom sa dostaví nervozita a psychická labilita. Treba však brať do úvahy aj fakt, že súper bol kvalitný, bojovo naladený a nebolo vôbec ľahké sa do tých šancí dostať. Nesmieme ale skladať zbrane, musíme naďalej bojovať a ja verím, že sa ešte zmobilizujeme. Myslím si, že o druhom zostupujúcom sa rozhodne medzi nami a Nitrou, a verím, že úspešnejšie dopadneme my." Hráči Baníka by si mali vážiť tieto slová, lebo iný kouč ich mohol za predvedený výkon inak slovne ohodnotiť. Veď toľko futbalovej nešikovnosti, koľko sme videli na kopačkách či hlavách Prievidžanov, sa často nevidí ani na regionálnych či okresných trávnikoch. Teraz je rad naozaj na prievidzských futbalistoch, aby výkonmi v budúcich kolách presvedčili, či si vôbec zaslúžia trénerovu dôveru, lebo, žiaľ, u mnohých fanúšikov ju už stratili. Hosťujúci kormidelník Vladimír Gombár bol spokojný: "Uspokojili by sme sa aj s bodom, ale šťastie sa k nám obrátilo tvárou a máme tri. Sme radi, že sme sa za prehru 0:4 s Trenčínom rehabilitovali, hoci sme ešte urobili dosť chýb." JOZEF BIELY