BRATISLAVA (SME - dam, rk, rf, pp) - HZDS včera v obedňajších hodinách oznámilo, že na post prezidenta SR sa rozhodol kandidovať aj Vladimír Mečiar. Včerajší deň bol posledným dňom na odovzdanie návrhov na funkciu prezidenta. Od tohto dňa do siedmich dní (t. j. do budúceho piatku 16. apríla) musí predseda NR SR preskúmať návrhy, či spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Ak predseda NR SR odmietne nejaký návrh, môže sa kandidát do troch dní odvolať na Najvyšší súd, ktorý musí rozhodnúť do piatich dní od doručenia odvolania. Z pôvodne ohlasovaných kandidátov - Michal Kováč, Magda Vášáryová, Ivan Mjartan, Ján Slota, Vladimír Mečiar, Juraj Švec, Rudolf Schuster, Zdenko Žužič, Pavol Dunák, Drahomír Slušný, Juraj Lazarčík, Jozef Vojtech Kasanický, Boris Zala, Anna Koptová, Július Kubík, Zoltán Adorján, František Kulich, Ladislav Kováč - sa o funkciu prezidenta budú uchádzať občianski kandidáti Michal Kováč, Magda Vášáryová, Juraj Švec, Ivan Mjartan, Boris Zala a Juraj Lazarčík. Straníckymi kandidátmi sú Rudolf Schuster (kandidatúru podpísalo 64 poslancov), Ján Slota (15) a Vladimír Mečiar (42 - všetci poslanci HZDS okrem S. Kozlíka, ktorý je údajne na zahraničnej ceste). Mečiarovu kandidatúru oznámilo HZDS tlačovej agentúre a poslanci NR SR za HZDS sa to dozvedali od novinárov.

Ich reakcie boli vo väčšine prípadov prekvapené, Gustáv Krajči sa SME dvakrát opýtal, či je to naozaj pravda a skonštatoval, že "tento krok môže HZDS znovu vliať trošku novej krvi do života, pretože už potrebujeme, aby sa začali aktivity, ktoré občania čakajú". Predseda poslaneckého klubu HZDS T. Cabaj ešte včera nevedel SME povedať, ako sa Vladimír Mečiar v tejto veci rozhodne, hovorkyňa predsedu NR SR Lívia Šulajová však denníku SME potvrdila, že návrh kandidatúry obsahuje aj súhlas Vladimíra Mečiara s kandidatúrou. Predseda parlamentu však o prijatí Mečiarovej kandidatúry rozhodne najskôr v stredu po návrate z Bruselu. Mečiara na kandidatúru opakovane už niekoľko týždňov vyzývalo Politické grémium HZDS a následne aj účastníci krajských a okresných snemov. Podľa niektorých pozorovateľov môže mať kandidatúra V. Mečiara dvojaký cieľ - ak by uspel a prešiel minimálne do druhého kola, má posilniť upadajúcu morálku vnútri hnutia a posilniť vieru v znovuobnovenie sily HZDS alebo v prípade neúspechu ho má odsunúť do politického úzadia s následnou zmenou politickej línie HZDS. Ako prvá z občianskych kandidátov odovzdala hárky v stredu Magda Vášáryová. Tá včera poskytla médiám aj komplexnú lekársku správu, spracovanú ôsmimi odborníkmi pod vedením MUDr. Filipa Danningera, ktorá konštatuje, že jej "komplexný interný, chirurgický, gynekologický a psychiatrický nález je v medziach normy" a psychologickým nálezom sa zistila jej "intelektová úroveň v pásme výraznejšieho nadpriemeru populácie, bez tendencie k chybným, resp. nekvalitným výkonom", pričom neboli zistené "žiadne známky duševného ochorenia ani akejkoľvek osobnostnej patológie". Vo štvrtok odovzdali do NR SR hárky s 35 000 podpismi (pôvodne avizovali 60-tisíc) aj zástupcovia petičného výboru Ivana Mjartana. Dvadsaťpäťtisíc podpisov pre Michala Kováča, občianskeho kandidáta na post prezidenta, priniesol včera do parlamentu herec Stano Dančiak. Petičné hárky včera NR SR doručila aj členka petičného výboru ďalšieho občianskeho kandidáta - Juraja Šveca. KSS zozbierala pre svojho kandidáta J. Lazarčíka 20 000 podpisov a nevidiaci kandidát Žužič 15 000 podpisov nakoniec nezískal. Predseda parlamentu Jozef Migaš ani včera osobne neprebral petičné hárky osobností, ktoré zastupovali jednotlivých kandidátov do prezidentských volieb a prijal iba poslaneckých kandidátov R. Schustera a J. Slotu. Bývalý predseda SNR František Mikloško SME povedal, že osobné prijatie všetkých kandidátov predsedom NR SR sa očakávalo. Volebná kampaň sa začína 15 dní a končí 48 hodín pred začiatkom volieb, trvá teda iba trinásť dní, čo vyvolalo nespokojnosť najmä občianskych kandidátov. Pred týmto časom je vedenie kampane zakázané. Voľby sa konajú 15. mája, ak v prvom kole nebude nikto zvolený, druhé kolo volieb sa koná 29. mája. Tohto kola sa zúčastnia iba dvaja najúspešnejší kandidáti. V prvom kole na zvolenie je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov, víťazom druhého kola a hlavou štátu sa stáva kandidát, ktorý získa viac hlasov voličov.