Keď sa Medzinárodná plavecká federácia (FINA) rozhodla okrem pravidelných šampionátov v dlhom - 50-metrovom bazéne - zaviesť aj šampionáty v krátkom - 25-metrovom bazéne, určite nečakala taký veľký rozmach. Na premiéru v roku 1993 v španielskom Palma de Mallorca pritiahla 45 krajín, v brazílskom Riu de Janeiro sa v roku 1995 predstavilo 57, Göteborg `97 prilákal 71 štátov a uplynulý víkend v Hongkongu, na prvom svetovom šampionáte na ázijskom kontinente, ich počet dosiahol úctyhodných 80. Majstrovstvá sveta nedopadli najhoršie, výčitiek zo strany organizácie i samotného systému sa však nájde dosť. Zo slovenského pohľadu to však bol nezabudnuteľný šampionát, tri zlaté medaily Martiny Moravcovej a šieste miesto v hodnotení krajín, to je výsledok, ktorý vojde do histórie. A to veríme, že trojnásobná najlepšia športovkyňa Slovenska Martina Moravcová ešte nepovedala posledné slovo.

REKORDOV AKO V GÖTEBORGU

Podľa generálneho manažéra firmy China Travel Services Holdings, ktorá finančne i ekonomicky zabezpečuje športové aktivity Hongkongu, Žu Jue Ninga to bola od júla 1997, keď 6,5-miliónová metropola prešla spod vyše 100-ročnej britskej správy do rúk Číny, najväčšia športová udalosť v Hongkongu. Organizátori pre svetové rekordy, ktoré sú reklamou a korením šampionátov, urobili maximum. Po tom, čo pred dvoma rokmi v göteborskom bazéne padlo 8 svetových rekordov, neváhali odkúpiť od švédskych organizátorov bazén a namontovať ho v tamojšej desaťtisícovej hale Coliseum. Nakoniec sa dočkali rovnakého počtu, i keď v individuálnych disciplínach ich padlo len 5, zásluhou dvojice Austrálčanov Granta Hacketta a Iana Thorpa, japonskej prsiarky Masami Tanakaovej, Američanky Jenny Thompsonovej a našej Martiny Moravcovej, ktorá sa však z najlepšieho času histórie 1:00,35 tešila len tri minúty. Bývalá držiteľka rekordu Thompsonová si ho hneď v ďalšej rozplavbe vzala späť prvým časom pod minútu - jej čas 59,30 Martina Moravcová asi tak rýchlo neprekoná. "Chce to zlepšiť prsiarsky úsek a najmä ešte viac nabrať silu," odpovedala 23-ročná Piešťanka na otázku, či je vôbec schopná z Thompsonovej času ešte nejakú tú stotinku ukrojiť. Organizátori by sa väčšieho počtu rekordov ako v Göteborgu asi boli dočkali, Austrálčania by v štafete na 4 x 200 m voľný spôsob s najväčšou pravdepodobnosťou pridali jeden navyše, zámena poradia plavcov na treťom a štvrtom úseku však donútila FINA k diskvalifikácii. "Keby tu všetko klapalo tak, ako má, nestalo by sa to," vyhlásil austrálsky tréner John Talbot, ktorého verdikt v prvom momente značne rozčúlil. Zmenu údajne dopredu nahlásil, k FINA sa príslušné dokumenty vraj vinou organizátorov nedostali. Tí úpenlivo strážili každú zónu bazéna, bez akreditačnej karty ste sa nemohli pohnúť ani na krok. Novinári to z presscentra na miesta na tribúne mali riadny kusisko, oveľa viac ich však zarážalo správanie miestnych dobrovoľníkov v tlačovom stredisku. Keď novinár zdvihol slúchadlo alebo pripravil notebook na prenos správ do materskej redakcie, s nevinným výrazom na tvári k nemu pristúpil jeden z nich a ručnými stopkami meral dĺžku hovoru. A za každú začatú minútu účtoval 20 hongkonských dolárov (zhruba 100 korún). V metropole mrakodrapov, supermoderného letiska a luxusných hotelov nečakane naivný spôsob. Pri pohľade na snímanie disciplín pohyblivou kamerou pri bazéne sme sa už museli usmievať. Jeden z pomocníkov roztláčal kameramana doľava, druhý ho zasa tlačil späť. Pohľad na spotených a unavených roztláčačov po štvrtej či piatej rozplavbe bol viac ako humorný. Vôbec preto neprekvapilo, keď na druhý deň šampionátu od natáčania rozplávb upustili. Asi si šetrili sily na finále.

ROZPAKY NAD SEMIFINÁLE

V Hongkongu po prvýkrát vstúpilo do platnosti pravidlo semifinále na 50- a 100-metrových tratiach. Martina Moravcová ho ešte pred začiatkom šampionátu označila za veľkú hlúposť a samotný priebeh jej dal za pravdu. Diváci, ktorí boli ochotní zaplatiť za vstupenku na jeden deň od 50 do 200 HK$, strácali vo večerných finálových blokoch prehľad, kedy majú oslavovať víťaza a kedy ide len o postup do finále, ktoré bolo na programe buď ešte v ten istý večer, alebo v nasledujúci. Plavcom sa nahustil program, a ak sa prihlásili do viacerých disciplín, mali čo robiť, aby všetko postíhali. Moravcovú od semifinále polohovej stovky a finále krauliarskej stovky delilo len 8 minút, Thompsonová časovú kolíziu motýľkarskej päťdesiatky s polohovou stovkou nakoniec vzdala a uľahčila na polohovke Martine cestu za prvým titulom majsterky sveta. Semifinálový systém kritizovali mnohí, sľubovanú divácku atraktívnosť totiž nepriniesol. Nie preto, že Coliseum nebolo zaplnené ani do polovice, ale najmä preto, že aj tak sa rovnako ako v rozplavbách plávalo semifinále len na dosiahnuté časy. Medzi osmičku finalistov vždy postupovala zo semifinálovej šestnástky polovica s lepšími časmi.

PENIAZE VÄČŠOU

MOTIVÁCIOU NEŽ TITUL

Peniaze v súčasnom plávaní znamenajú viac ako titul, aj v prípade Moravcovej sme boli svedkami, ako zlatú eufóriu vytlačilo sklamanie z dosiahnutého času. Za rekord sa totiž vyplácali odmeny priamo v dejisku šampionátu. Pätnásťtisíc dolárov bolo veľkým lákadlom, profesionálny plavec totiž bez slušného finančného zabezpečenia ťažko môže napredovať. Aj Moravcovej najväčšiu konkurentku Američanku Thompsonovú lákali najmä doláre, tri zlaté, jedna strieborná a jeden svetový rekord jej k spokojnosti nestačili. Keď v dramatickom finále krauliarskej stovky dohmatla pred Nemkou Völkerovou, Britkou Rolphovou a našou Moravcovou, zlosť nad nezískanou odmenou za "sveťák" bola väčšia než radosť z výhry. "Mali ste ju vidieť, ako penila," opisovala jej pocity Martina. Relatívne krátka existencia majstrovstiev sveta v krátkom bazéne i len nedávne zavedenie seriálu pretekov Svetového pohára, ktorý sa vlani prvýkrát v histórii konal už na štyroch kontinentoch, spôsobili, že rekordy v krátkom bazéne ešte nie sú stlačené na minimá a pri neustálom vývoji plaveckých štýlov i oblečenia nie je nemožné ryžovať z ich prekonávania. Austrálčania s 27 medailami, z toho s 9 zlatými, by o tom vedeli najviac rozprávať. V Hongkongu mali pre absolútne výkony vytvorené tie najlepšie podmienky. Hackett a Thorpe ich aj využili, kráľovnou šampionátu sa však stala Ázijčanka - japonská prsiarka Masami Tanakaová, ktorá unikátnym spôsobom vyhrala 50, 100 i 200 m dlhú trať a svojej krajine pomohla v štafete na 4 x 100 m polohové preteky k zlatu i svetovému rekordu. Za najúspešnejších účastníkov MS vyhlásili Austrálčana Dunna a Američanku Thompsonovú, štyrmi zlatými sa však môže pochváliť len Tanakaová. Slovensko - to bola v Hongkongu najmä Moravcová, i keď druhý náš zástupca Miroslav Machovič nechal vo vode všetky sily. Účasti na večernom finálovom či semifinálovom bloku sa však nedočkal, i keď na znakárskej dvojstovke ani polohovke nebol od nej ďaleko. Za Moravcovou je v slovenskom plávaní naďalej priepasť, nech dych vyrážajúce šieste miesto v bilancii krajín nikoho nemätie. Slovensko v medailovej tabuľke, to je, bohužiaľ, len Moravcová. RASTISLAV HRÍBIK,

Hongkong - Bratislava