Desať kôl pred koncom futbalovej Superligy nie je na vrchu tabuľky nič jasné, ale ešte zďaleka ani stratené. Košický úradujúci majster je síce so sedembodovou stratou na vedúci Inter až piaty, ale pri opakovaných zaváhaniach, aké v sobotu predviedli Trnava či Slovan, sa vo finiši môžu železiari v tichosti dotiahnuť na špicu. Dvaja najhlavnejší dodávatelia do Adamcovej reprezentácie totiž nedokázali nielenže vyhrať, ale na ihriskách beznádejne posledného Bardejova a jedenásteho Ružomberka streliť ani gól. Pritom kvalita hráčskych kádrov, finančné zabezpečenie i klubové podmienky galisovcov a grigovcov na zisk troch bodov priam povinne vyzývali. Trnava so Slovanom u outsiderov vyslovene sklamali, nedokázali domácich ani poriadne postrašiť, zato v druhom polčase sa obaja favoriti bránili a triasli po frontálnych útokoch súperov. Na Tehelnom poli mali funkcionári pred jarnými odvetami plné ústa titulu, v slovenskom Ríme sa spartakovci dusia podobnými úvahami už o čosi dlhšie. Fakty však nepustia - Slovan uhral na jar druhú bezgólovú remízu v piatich zápasoch, Trnava dokonca tretiu. Kam sa v oboch mužstvách, ale i v reprezentácii podeli dobre platení slovenskí útočníci, ktorí berú mesačne i viac ako stotisíc korún, ale v zápasoch 0:0 idú prakticky proti vlastnoručne podpísaným zmluvám a (s)plneniu si vlastných základných pracovných povinností? Keby sa namiesto bratislavského Interu v úlohe nášho lídra ocitol mníchovský Bayern či Manchester United, potom by Griga s Galisom už teraz mohli bez obáv tvrdiť, že titul je reálne v háji. V našej takzvanej Superlige je však všetko možné. I to, že napríklad Inter v piatok prehrá v Trenčíne, Slovan doma "zhltne" vypadávajúcu Rimavskú Sobotu, Trnava zavelí Banskej Bystrici "pohov" a razom bude všetko inak a všetko predtým zabudnuté. To je slovenská teória, oproti ktorej býva, žiaľ, európska pohárová i reprezentačná prax pre nás zvyčajne krutejšia. MIROSLAV BUKOV