"Chlapci ďakujeme," burácalo takmer vypredané hľadisko zvolenského zimného štadióna tesne pred koncom tretieho semifinálového stretnutia so Slovanom napriek nepriaznivému stavu 2:5. Vzápätí nasledoval spievaný chorál: "Štvrté miesto veľmi pekné je!" Fanúšikovia vo zvolenských dresoch, vybavení bubnami, strhli postupne celý štadión, aby mexickými vlnami poďakoval zvolenským hráčom za úspešnú sezónu. Tradične búrlivé publikum bolo tentoraz najlepším "hráčom" zápasu. Kultúrne strávilo, že súper bol lepší, neprepukli žiadne nezdravé vášne. Do korektného rámca zapadol aj rozhodca Čaprnka, ktorému podávali po zápase ruky aj hokejisti Zvolena, hoci to nemali v kapitánskej náplni práce.
"Bol to príjemný pocit počuť, ako spontánne ocenili ľudia našu vydarenú sezónu," kvitoval brankár Zvolena Miroslav Michalek, ktorého však po troch góloch v prvej tretine vystriedal Kleniar: "Škoda, že mne osobne tento zápas nevyšiel. Kapušov prvý gól mi prešiel pomedzi betóny, čo by sa nemalo stať. Ťažkú hlavu si však z toho už nerobím, lebo dostať za dve sezóny vo Zvolene jeden hlúpy gól zase nie je také zlé. Slovan bol lepší, postúpil zaslúžene," férovo priznal M. Michalek.
Väčší dôvod na spokojnosť mal naopak brankár Slovana Rastislav Rovnianek, ktorý veľmi skromne trávil svoj spoľahlivý výkon: "Pripravoval som sa ako na každý iný zápas. Vedel som, že Zvolen bude v domácom prostredí nepríjemný. Som rád, že gólmi v pravý čas sme súpera zabrzdili a napokon sme zvládli úlohu favorita. Najostražitejší som bol, keď boli na ľade Plavucha, Török, Pohorelec." V prvej tretine sa na bývalého martinského spoluhráča rútil osamotený Jaroslav Török: "Uvedomil som si, že ide na mňa Jaro, s ktorým som niečo odohral v Martine, ale nereagoval som podľa predsudkov, ale podľa jeho momentálneho pohybu," uviedol R. Rovnianek, ktorý má doteraz jednu bronzovú medailu zo slovenskej Extraligy. V sezóne 1993/94 Martin ako nováčik zdolal v boji o bronz práve bratislavský Slovan. Dnes má R. Rovnianek už isté minimálne striebro.
Pripravil: VOJTECH JURKOVIČ
