To, čo by sa malo stať najväčším leteckým mostom pre utečencov v dejinách ľudstva, je len jedným z kamienkov mozaiky tragédie etnických Albáncov, ktorých z domovov postupne vyháňa Miloševičova armáda. Letisko v macedónskom Skopje, odkiaľ už v pondelok a v utorok odletelo do Turecka takmer 3000 utečencov, sa stáva svedkom ľudskej drámy. Mnohí sa bránia odchodu. "Nechceme ísť do Turecka, nik nás na to vopred nepripravil," kričí 18-ročný chlapec podopierajúci svojho nevládneho synovca. Nie je výnimkou, že niektorých utečencov museli do lietadla doslova nasilu vopchať poriadkové služby. Väčšina z nich sa bráni argumentom, že nechcú opustiť Balkán. Majú strach, že už nikdy neuvidia svojich blízkych. Tí, ktorí sa dostali až na letisko v Skopje, však patria medzi šťastnejších. Desaťtisíce ich krajanov žijú v nepredstaviteľných podmienkach zimy, špiny a nedostatku v zberných táboroch Blače a Jazince, ktoré sú akousi nárazníkovou zónou medzi Kosovom a Macedónskom. Pri pohľade na nich sa človeku nevdojak vynorí pred očami obraz Matky Terezy, známej misionárky lásky z indickej Kalkaty. Táto dcéra albánskych rodičov, narodená v macedónskom Skopje, bola jednou z tých, ktorí teraz pred zrakmi celého sveta prosia o pomoc.

Na správaní macedónskych poriadkových zborov, ktoré hliadkujú v zberných táboroch a pred šíriacimi sa chorobami sa bránia protichemickými maskami, vidieť, že im už dochádza trpezlivosť. Nervy postupne stráca aj macedónska vláda. Jej predstavitelia dali včera veľmi rezolútnym spôsobom najavo predstaviteľom NATO, že je najvyšší čas niečo robiť. Etnická rovnováha v samotnom Macedónsku, kde viac ako tretinu obyvateľstva tvoria etnickí Albánci, je veľmi vratká a vláda v Skopje sa obáva, že by sa jej situácia mohla úplne vymknúť spod kontroly. Nateraz registruje maličké a chudobné Macedónsko viac ako 80-tisíc utečencov z Kosova, podľa mnohých však ich počet dosahuje takmer dvojnásobok. (REUTERS, jk)